„Urobil som ťažké rozhodnutie. Presťahoval som sa z nórskeho Askeru do švajčiarskeho Lugana,“ napísal vlani v septembri v otvorenom liste zvyšku predstavenstva Kjell Inge Rökke najväčší nórsky daňový poplatník a akcionár investičnej firmy Aker ASA.
K. I. Rökke, priemyselný magnát s odhadovanou čistou hodnotou majetku 19,6 miliardy nórskych korún (1,72 miliardy eur), patrí podľa Telegraphu medzi 50 superboháčov, ktorí opustili Nórsko za posledný rok, pretože ich zasiahli vyššie sadzby dane z majetku.
Odvtedy, čo stredoľavá koalícia zvýšila sadzby dane z majetku o 0,1 percentuálneho bodu, utiekol rekordný počet najbohatších obyvateľov krajiny. Štátnu kasu to stálo desiatky miliónov stratených daňových príjmov. Podľa nórskych novín Dagens Naeringsliv 50 ľudí s vysokými príjmami s celkovým čistým majetkom viac ako 40 miliárd nórskych korún (tri miliardy eur) prevyšuje celkový počet tých, ktorí od roku 2009 odišli z krajiny do Švajčiarska.
Podobne aj labouristi v Spojenom kráľovstve diskutujú práve o spôsoboch, ako prinútiť bohatých platiť vyššie dane. Predpokladá sa, že Keir Starmer zvažuje rôzne formy zdaňovania majetku – vrátane daňovej razie z kapitálových výnosov a odstránenia rôznych oslobodení od dane pre bohatých, ak by labouristi vyhrali budúce voľby.
Negatívny vplyv na rast
Nórska daň z bohatstva bola dlho tŕňom v oku superboháčov v krajine. Nórsko je jedným z mála členských štátov OECD, ktoré uvalili daň z bohatstva na globálnu čistú hodnotu svojich občanov – definovanú ako celkové aktíva mínus celkový dlh.
V roku 1990 až 12 krajín OECD, všetky v Európe, zaviedlo dane z majetku. Väčšina z nich ich však v 90. rokoch a začiatkom nového milénia zrušila pre rastúce obavy, že v globalizovanom svete si bohatí jednoducho odnesú svoje bohatstvo inam. Francúzsko bolo posledné, ktoré zrušilo daň z majetku v roku 2017 po tom, čo medzi rokmi 2000 a 2016 prišlo o približne 60-tisíc milionárov. V súčasnosti sú jedinými európskymi krajinami, ktoré ukladajú daň z majetku, Nórsko, Španielsko a Švajčiarsko. OECD varovala, že dane z majetku majú negatívny vplyv na dlhodobý rast, poškodzujú podnikanie a podstupovanie rizika.
Dan Neidle z Tax Policy Associates sa vyjadril, že pravidlá zdaňovania bohatých majú „čudne skresľujúce účinky“ na správanie. „To vytvára stimul, aby ste sa vyhli kótovaniu svojej firmy a dali bokom čo najviac zo svojho čistého majetku. Z politického hľadiska to nie sú skvelé výsledky.“
Podľa nórskej daňovej politiky je jednotlivec s celosvetovým čistým majetkom vyšším ako 1,7 milióna nórskych korún (150-tisíc eur) zdaňovaný jedným percentom zo všetkého, čo presahuje túto hranicu. Z tejto dane pripadne 0,3 percenta štátu a zvyšných 0,7 percenta obci.
K. I. Rökke neuviedol žiadne finančné dôvody pre presťahovanie sa a dodal, že hoci Lugano nie je „ani najlacnejšie, ani nemá najnižšie dane“, je to „skvelé miesto s centrálnou polohou v Európe“.
Utečencov je viac
Medzi ďalších bohatých jednotlivcov, ktorí nedávno opustili Nórsko, patria Tore Ivar Slettemoen, spoluzakladateľ spoločnosti na výrobu batérií Feyr, Ninja Tollefsenová, dcéra investora do nehnuteľností Ivara Tollefsena. Fredrik Haga, 31-ročný spoluzakladateľ dátového biznisu s kryptomenami Dune, tiež odišiel do Švajčiarska. F. Haga, ktorý má väčšinu svojho bohatstva viazanú v rýchlo rastúcej spoločnosti, povedal pre Financial Times, že sa obáva, že jeho ďalší daňový účet bude niekoľkonásobok jeho disponibilného príjmu.
Môže sa zdať zvláštne, že toľko Nórov sa sťahuje do Švajčiarska, krajiny, ktorá má vlastnú daň z bohatstva. V skutočnosti Švajčiarsko zarába na daniach z majetku ešte viac ako Nórsko – tvoria asi štyri percentá celkových daní. Krajina však zvýhodňuje cudzincov. V niektorých švajčiarskych kantónoch si osoba, ktorá žije, ale nepracuje vo Švajčiarsku, môže zvoliť paušálnu daň na základe svojich výdavkov a životnej úrovne, nie svojho celosvetového príjmu a majetku.
V zúfalej snahe zastaviť odchod vysokých daňových poplatníkov z krajiny Nórsko uviedlo, že skúma možnosť „výstupnej dane“, pri ktorej sú jednotlivci zdanení z ušetreného kapitálového príjmu v momente, keď sa z krajiny odsťahujú.
Nórsko aktuálne vedie koaličná vláda Pracovného centra, odkedy v septembri 2021 s prevahou zvíťazila, čím sa skončilo osem rokov vlády Konzervatívnej strany vedenej Ernou Solbergovou.
Ďalšie dôležité správy
