Do komunálnych volieb, v ktorých si Slováci vyberú nových primátorov, starostov a poslancov zastupiteľstiev, ostáva mesiac. Do boja o tradične pravicovú Bratislavu vytiahol ako prvý bývalý člen Komunistickej strany Slovenska, Strany demokratickej ľavice a Sociálno-demokratickej alternatívy, petržalský starosta Milan Ftáčnik. Podľa prvých prieskumov má medzi Bratislavčanmi momentálne najväčšiu podporu. „Nie sú so mnou za dvadsať rokov, ktoré som v politike, spájané žiadne kauzy,“ reagoval exminister školstva na otázku TRENDU, prečo by mu voliči mali dať svoj hlas.
Prečo kandidujete? Petržalka už nemá problémy, ktoré by bolo potrebné riešiť?
Práve naopak. Veľmi rád by som zostal v Petržalke, lebo sa mi tu dobre pracovalo a podarilo sa nám dosiahnuť konkrétne výsledky. Bolo by ešte na čom robiť, ale práve plány, ktoré som chcel zrealizovať v Petržalke, narazili na to, že sme neboli schopní dohodnúť sa s mestom. Mesto nefunguje. Ak hovoríme o doprave, ktorá je pre Petržalku kľúčová, nebola ochota z ich strany, aby sme sa rozprávali. Podobne pri čistote okolo kontajnerov. Narážali sme viackrát na neochotu mesta hľadať súčinnosť s mestskými časťami. Mesto potrebuje zmenu.
O zmene hovoria aj vaši protikandidáti. Prečo by sa mali ľudia rozhodnúť práve pre vás?
Poviem vám tri veci. Okrem tých programových, ktoré tiež považujem za dôležité. Po prvé sú to skúsenosti z komunálnej politiky. Poznám aj veľkú politiku, čo je istá výhoda, ale nemusí to byť kvalifikácia na komunálnu politiku. Som ôsmy rok mestský poslanec, šiesty rok regionálny poslanec a štyri roky starosta. Poznám mesto z vnútra, viem aké mechanizmy fungujú medzi mestom a mestskými časťami. Po druhé, mojou výhodou je, že mám v komunálnej politike výsledky. Včera sme prerokovávali dokument, akýsi odpočet toho, čo sme si spoločne s poslancami – podotýkam, že pravicovými, dali za cieľ pred štyrmi rokmi. Skonštatovali sme, že vďaka spolupráci medzi poslancami a starostom sa nám podarilo dosiahnuť konkrétne výsledky. Ani raz sa nám nestalo, že by sme v polovici roka nemali schválený rozpočet ako v Ružinove. Nedávame na seba trestné oznámenia ako je tomu v Karlovej Vsi. Vedeli sme sa dohodnúť na kľúčových veciach. Okrem výmeny okien na všetkých školách, oprave striech a revitalizácii 50 detských ihrísk v spolupráci s rodičmi, sme tiež zaviedli elektronické aukcie. Petržalka bude ocenená, že urobila najviac elektronických aukcií za jeden rok. Vybrali sme si tento spôsob za základnú metódu verejného obstarávania.
Ten tretí dôvod?
Nie sú so mnou za dvadsať rokov, ktoré som v politike, spájané žiadne kauzy. Pristupujem k politike nie ako k nástroju na obohatenie či presadenie straníckych záujmov, ale ako k službe občanovi.
Vo vysokej politike ste boli naposledy aktívny v strane Sociálno-demokratická alternatíva (SDA). Tá mala byť podľa vašich slov alternatívou k strane Smer. Teraz kandidujete na post bratislavského primátora s podporou Smeru. Už nechcete byť alternatívou?
Iste viete, že v roku 2004, dva roky po pre nás neúspešných voľbách, sa SDA rozhodla ukončiť činnosť a zlúčila sa so Smerom. Mali sme pocit, že jednopercentná strana nemá perspektívu. Niekoľko členov strany prešlo do Smeru, viacerí, vrátane mňa, ostali mimo politických strán. Teraz kandidujem ako nezávislý kandidát. Je to zámerné, pretože si myslím, že mesto Bratislava je silne poznačené straníckymi záujmami.
Ale nebránili ste sa podpore Smeru?
Ja som sa o ňu uchádzal. A uchádzal som sa aj o podporu strán Most-Híd a SaS, keďže som vedel, že KDH a SDKÚ-DS chcú postaviť vlastného kandidáta. Dve pravicové strany sa neskôr vyjadrili, že podporia iného kandidáta. Smer povedal, že nepostaví vlastného kandidáta, hoci o tom dva mesiace uvažoval a že podporí mňa ako nezávislého kandidáta.
Štyri roky vlády Smeru to je aj nezodpovedné rozpočtovanie, predražené PPP projekty či nadávanie novinárom. Vy ste s týmto štýlom politiky stotožnený?
Prekáža mi a aj som sa k nemu verejne vyjadril po parlamentných voľbách. Je to podľa mňa dôvod, prečo Smer ostal v opozícii. Ale toto nie je moja téma.
No ľudia si vás budú kvôli podpore Smeru s týmto štýlom politiky spájať.
Zoberte si, že ja som v Petržalke pred štyrmi rokmi kandidoval priamo za Smer. Ľudia ma zvolili napriek tomu, že väčšina dala v zastupiteľstve hlas kandidátom pravice. No časť tých pravicových voličov volila mňa, inak by som sa nestal starostom. Za štyri roky som tu odviedol nejakú prácu. Smer robil to, čo hovoríte, vo veľkej politike. Robil to Smer aj v Petržalke prostredníctvom svojho kandidáta Milana Ftáčnika? Odpoveď znie, že nie. Moja odpoveď na vašu otázku je, že nositeľom politiky v osobe primátora alebo starostu, je v prvom rade kandidát. Ale som si vedomý, že s podporou Smeru sú spojené negatívne veci z obdobia vládnutia. No tie sú spájané aj s SDKÚ-DS. Aj s KDH na úrovni mesta. Ale nikto sa neopýta pani Vášaryovej, či súhlasí s podporou KDH, ktoré tu osem rokov spoluvytvára korupčné prostredie.
Opýtame sa jej, no teraz robíme rozhovor s vami. Smer vás zrejme nepodporuje len preto, že ste, ako sám hovoríte, sociálno-demokraticky zameraný človek. Niečo za svoju podporu očakáva. Čo?
Nemá žiadne konkrétne očakávania. Jednoducho sa chce presadiť aj v hlavnom meste, pretože tu bol vždy najslabší. Toto vnímam po rozhovoroch s predstaviteľmi Smeru ako ich prioritu.
Minulý týždeň ste sa v hoteli Kempinski stretli Petrom Korbačkom z J&T Real Estate. O čom ste sa rozprávali?
Je to pre mňa jeden z investorov, ktorý aktívne pôsobia v Bratislave. Témou nášho rozhovoru bola problematika PKO. Chcel som poznať predstavu J&T o rozvoji priestoru, ktorý za River Parkom zahŕňa aj PKO.
Čo ste sa dozvedeli?
Dozvedel som sa, že majú pripravenú štúdiu, nazvime ju River Park 2. Je to štúdia, ktorú požadoval pán Ďurkovský (súčasný primátor Bratislavy, pozn. red.) a jej predmetom má byť to, ako by mohol vyzerať priestor od River Parku smerom k mostu Lafranconi. Tá štúdia je dôležitá, lebo v zmluve podpísanej mestom prostredníctvom pána primátora stojí, že ak mesto štúdiu odmietne, tak sa môže vypovedať zmluva o nájme. V nej sa píše, že PKO sa zbúra a postaví sa hala pre tisíc návštevníkov, za ktorú má mesto platiť vysoké nájomné. Zbúranie PKO a nájom za novú halu schválili v decembri 2009 poslanci za KDH a Občianskych kandidátov, t.j. bývalých poslancov za SDKÚ-DS. Moje uvažovanie o tom priestore je iné a pánovi Korbačkovi som ho tlmočil.
Prezraďte ho.
Mojou ambíciou je zachovať maximum z dnešného PKO. Nemyslím si, že sa dá zachovať celé PKO. Ale určite sa dá zachovať vstupný priestor a jedna hala. Otázka je, ako to bude vnímať investor a tiež poslanci, lebo toto nie je len problém primátora, ale celého mesta.
V programe hovoríte o tom, že chcete posilniť účasť obyvateľov Bratislavy na rozhodovaní. Ako?
Mesto je dnes riadené za zatvorenými dverami. Nekomunikuje so svojimi vlastnými občanmi. Toto je choroba Bratislavy. Chcem zaviesť pravidelnú komunikáciu s občanmi, aby každý obyvateľ mesta mohol navštíviť svojho primátora. Robil som v Petržalke štyri roky deň otvorených dverí každý mesiac. To chcem robiť aj na bratislavskom magistráte. Takisto chcem organizovať, ja som to nazval „hodina otázok s primátorom.“ Aby sa ktokoľvek, kto príde, mohol priamo opýtať prečo, ako, za koľko. Obyvatelia dostanú tiež možnosť verejne pripomienkovať zásadné materiály, ktorý pôjde na rokovanie zastupiteľstva. Tak ako to robí vláda, ktorá môže pripomienky neakceptovať, ale musí povedať prečo.
Chcete tiež zaviesť participatívny rozpočet. O čo ide?
S touto myšlienkou sa na mňa v rámci diskusie Hovorme spolu o Bratislave obrátila skupina ľudí z občianskeho združenia Utópia. Je to nápad, ktorý funguje v Latinskej Amerike, v Ríme, v Bonne či v Berlíne. Navrhujem, aby o jednom percente z rozpočtu, čo je 2,2 milióna eur, rozhodli zástupcovia občanov. Musí sa sformovať štruktúra, ktoré je demokraticky schopná pojať do seba občianske združenia aj jednotlivcov, a ktorá si zvolí mechanizmus rozhodovania. A povedia: my to chceme takto.
Ako sa to zoskupenie občanov vytvorí a o čom bude rozhodovať?
Volá sa to „participatívny strom“. Predstavte si, že dáme možnosť povedzme na dva mesiace, aby sa každý, kto chce do rozpočtu hovoriť, do toho stromu prihlásil. A kto sa zaregistruje, automaticky dostane návrh rozpočtu. Budú posielať svoje pripomienky a potom sa uskutoční zhromaždenie, na ktorom väčšinovým hlasovaním rozhodnú, čo sa má financovať a čo nie. To isté, čo robia ich volení poslanci v zastupiteľstve.
Nie je označenie „participatívny“ prisilné, keďže budú môcť rozhodovať len o jednom percente z celkového rozpočtu?
Pozrite sa, to môže byť len začiatok. Keď sa ukáže, že nápad oslovil množstvo obyvateľov Bratislavy, môžeme hovoriť o zvýšení. Suma 2,2 milióna eur vyzerá len na prvý pohľad ako malý peniaz. No podľa mňa je to dobrý začiatok. Za 66 miliónov korún sa v tomto meste niečo zmeniť dá. To môže byť jeden park, jedna ulica, všeličo. Ja neviem, čo budú ľudia chcieť. Ale chcem im dať na to priestor.
Sľubujete tiež prijatie protikorupčného minima, ktoré pomôže znížiť korupciu v meste. V Bratislave je korupcia?
Určite áno.
Kde?
Mám signály od podnikateľov, že ak chcú čokoľvek na meste vybaviť, je potrebné niekoho na rozhodnutí zainteresovať. Detaily nemám. Ani vám neviem povedať, že vtedy ten urobil to. Ale mám signály, ktoré mi naznačujú potrebu posilniť protikorupčné opatrenia.
Ak nepoznáte detaily, ako chcete vytvoriť protikorupčné minimum?
Protikorupčné minimum je myšlienka, ktorá sa zrodila na pôde Transparency International Slovensko (TIS). Táto organizácia analyzovala fungovanie štátnej správy a samosprávy na celom Slovensku. Pred júnovými parlamentnými voľbami zverejnila protikorupčné minimum štátnej správy a teraz aj 80 opatrení, ktoré sú podľa nej kľúčové pre zabezpečenie transparentného fungovania samosprávy. Bol som na seminári TIS, mne sa to zdalo ako veľmi dobrá myšlienka a pracujem momentálne na predstavení svojej verzie pre Bratislavu. V minime TIS sú aj veci, s ktorými nesúhlasím. Napríklad losovanie bytov vo vzťahu k občanom. Ako vysvetlím matke, ktorá má dve deti, práve ju opustil manžel a nemá kde bývať, že byt nedostane, lebo nemala šťastie, nebola vylosovaná? Pre mňa je ona prípad so sociálnym aspektom a taký sa dá transparentne zhodnotiť v bytovej komisii. Ale to hovorím len ako príklad. Návrh TIS beriem ako dobrý vklad do politiky a v 95 percentách sa s ním stotožňujem.
Ústrednou témou volieb v Bratislave je pre mnohých doprava. Váš program pre dopravu aj program protikandidátky z SDKÚ-DS sú si dosť podobné. Oba sú totiž obsiahle, ale značne nekonkrétne. Povedzte piatimi vetami, čo chcete s dopravou v Bratislave robiť a skúste byť konkrétny.
Po prvé, chcem zmeniť riadenie dopravy na meste. Doprava je popoluška pri investičnej činnosti. Najdôležitejšia je stavba, no menej sa niekto pýta, aký to bude mať dopad na dynamickú dopravu. Na parkovanie ešte áno, lebo na to je norma. Tak, ako máme hlavného architekta, mali by sme mať hlavného dopravného inžiniera s odbornou kapacitou vyjadriť sa k veľkým projektom a k ich dopadu na dopravu. Druhá otázka je nosný dopravný systém. Chcem o ňom rozhodnúť v prvom roku. Alternatívy v súčasnosti vidím dve. Jedna je spojenie osudu nosného systému s projektom TEN-T 17, ktorý má reálne financovanie z EÚ, hoci len na časť projektu. A napojiť naň mestské vlaky, vrátane tunela popod Dunaj a napojenia na letisko. Druhá možnosť je povedať, že na toto nemáme peniaze, lebo peniaze z EÚ nepokrývajú celý projekt. A rozhodnúť o tom, že budeme budovať nosný systém na báze električiek. A vlakovú dopravu využiť v rámci integrovanej dopravy, ktorá sa roky pripravuje s Bratislavským samosprávnym krajom (BSK). Aby ste sa mohli vlakom dostať aj po Bratislave v podstate akoby verejnou dopravou.
Tu ale nebude jediným partnerom na dohodu BSK, ale aj Železničná spoločnosť Slovensko. Máte informácie, že železnice sú dnes v stave vašim predstavám vyhovieť?
To je na diskusiu. V rámci integrovanej dopravy všetci cítia, že sa im znížia príjmy. Pretože sa budú deliť medzi viacerých dopravcov – autobusových, železničných a MHD. Návrh, ktorý ponúkam si bude vyžadovať nejaké financie, ale prinesie aj príjmy, pretože sa zvýši počet cestujúcich v týchto druhoch dopravy.
Mnohí ľudia už zanevreli na hromadnú dopravu, prepravujú sa v meste autami a premávka sa zahusťuje. Čo s tým?
Tam chcem ponúknuť projekt záchytných parkovísk, ktoré úplne vymizli z mesta. Systém nazývaný „park & ride“, to znamená zaparkuj a cestuj verejnou dopravou do cieľa určenia, to je podľa mňa reálna myšlienka. Pripomínam, že v Operačnom programe Bratislavský kraj sú na ňu vyčlenené peniaze. Predposledným návrhom je preferencia verejnej dopravy. To znamená, že električka prichádza na križovatku a tá sa dynamicky prepne podľa električky, nie podľa áut. Chcem dosiahnuť, aby sa cestujúci verejnou dopravou dostal do cieľa skôr, ako keď pôjde autom. Posledná vec – no pre mňa osobne priorita číslo dva, je zvýšenie podielu cyklistickej dopravy. Dnes je minimálny.
Rozširovanie cyklotrás, prinajmenšom v centre a širšom centre, je možné len obmedzením automobilovej dopravy. Trúfate si na to?
Áno. Je to priorita, ktorú chcem zvládnuť. Vyjadrená je myšlienkou štyri cyklotrasy a každý rok by som chcel dokončiť jednu.
Hovoríte o sebe ako o sociálnom demokratovi. Ako chcete svoj pohľad na svet uplatniť v pravicovej Bratislave?
Napríklad pri otázke nájomných bytov. Myslím si, že sme povinní ponúknuť ich obyvateľom mesta. V Starom Meste všetky byty predali. My sme v Petržalke, zastavili predaj bytov. A rozhodli o tom pravicoví poslanci. Máme asi 750 nájomných bytov. Tie slúžia ako záloha pre ľudí, ktorí momentálne nemajú na vlastný byt. Je ich strašne veľa. Na miestnom úrade máme tisíc žiadostí, ale ročne sme schopní prenajať zhruba 30 bytov po neplatičoch. Mesto by malo stavať aj nové nájomné byty. Podobne ponúkam myšlienku obnovy detských jaslí za prijateľnú cenu. To je pomoc pre mladé rodiny, keď matka zo sociálnych dôvodov potrebuje čo najskôr nastúpiť do zamestnania.
Sedíte v dozornej rade spoločnosti 1. župná, ktorá firme Danube Arena prenajala deväťhektárový pozemok za cenu jedno euro ročne. Hoci plánovaná multifunkčná hala mala zaberať ani nie tretinu pozemku. Akú majú obyvatelia Bratislavy záruku, že podobne nevýhodné zmluvy nebude mesto pod vašim vedením podpisovať?
Po prvé, bolo to tak, že zmluvu podpísalo predstavenstvo bez vedomia dozornej rady. Prestali nás pozývať na zasadnutia, bolo to krátko pred voľbami, keď sa takéto aktivity utlmujú a čaká sa, aké bude rozhodnutie voličov. Moja obrana je taká, že budem všetky rozhodnutia zverejňovať. Nechystám sa podpisovať podobné zmluvy.
Ani také ako s firmou Car Towing, ktorá dostala do prenájmu verejné parkovisko za 10 eur na meter štvorcový?
To dodnes ľutujem, že som nepostupoval inak a nekomunikoval som najprv s občanmi. Aj to sú poučenia. Ja tiež nie som neomylný. Urobil som chybu, potom sme s poslancami hľadali nápravu, ktorá bola viac menej dosiahnutá. Viem sa z toho poučiť.
Na akej náprave ste sa dohodli?
Poslanci rozhodli o vypovedaní zmluvy, lebo nechceli, aby tam bola tá odťahová služba.
Kandidujte len na post primátora, o miesto v zastupiteľstve sa neuchádzate. Vsádzate všetko na jednu kartu. Zvíťazíte?
Ja to považujem za poctivý prístup. Nešpekulujem, nemám žiadne zadné dvierka. A či vyhrám? Ja verím, že áno.
Podobne ako expremiéra Mikuláša Dzurindu si vás ľudia bez fúzov zrejme nedokážu už ani predstaviť. Ak zvíťazíte, oholíte si ich, ako to urobil M. Dzurinda po parlamentných voľbách v roku 1998?
Žiadnu takúto stávku som neuzavrel a ani sa nechystám. Možno urobím nejakú inú hlúposť. (Smiech). Ale určite si neoholím fúzy.
Foto - SITA / Tomáš Benedikovič, archív M. Ftáčnika
