Podľa zákona o náhradnom výživnom nemôže totiž príjem rodiny, v ktorej dieťa žije, presiahnuť 2,2-násobok životného minima. Úrady neposudzujú, aké má rodina náklady.
Napríklad, že matka musí po rozvode sama znášať náklady na hypotéku, ďalšie poplatky za bývanie a náklady na starostlivosť o dieťa. Neodrátavajú z čistého príjmu ani príjem nového manžela, napriek tomu, že môže tiež platiť výživné na svoje dieťa, ako upozornila generálna prokuratúra.
Novela zákona o náhradnom výživnom patrí medzi čerstvé zákony ministerstva práce, možno bude patriť medzi Richterove posledné. Okrem iného sa novela zameriava na to, aby rodič, ktorému partner nakoniec na dieťa doplatil výživné, vrátil všetko, čo mu štát pri náhradnom výživnom „požičal“.
Odborárov ignoruje
Absolútne však odignoroval pripomienku odborárov, ktorí žiadali, aby sa prestal posudzovať príjem rodiny a aby každé dieťa malo nárok na náhradné výživné, ak mu ho rodič neposiela.
„Domnievame sa, že toto výživné smeruje k dieťaťu, preto by nemal byť posudzovaný príjem rodiča ako samoživiteľa a už vôbec by nemala byť táto hranica na úrovni minimálnej mzdy,“ argumentujú odborári.
Pričom aj rozhodnutia, ktoré úrady práce posielajú, nehovoria o odobrení alebo zamietnutí nároku na náhradné výživné rodičovi ale dieťaťu. „Vzhľadom na skutočnosti, že nie sú splnené všetky podmienky nároku...oprávnená osoba Matej Budoš nemá nárok na náhradné výživné,“ píše sa aj v rozhodnutí úradu práce vo Zvolene.
Kým vôbec môže rodič za dieťa požiadať o náhradné výživné, musí prejsť časovo aj finančne náročným procesom. Musí najskôr podať trestné oznámenie na neplatiaceho expartnera, po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku musí dať expartnera na exekúciu a až po ďalších troch mesiacoch môže požiadať úrad práce o náhradné výživné. Napríklad Matejovej mame trvalo tri roky, kým mala zozbierané všetky podklady.
Jedinou reakciou ministra Jána Richtera na pripomienku odborárov bolo, že si vôbec nemyslí, „že je to problém, ktorý by mal riešiť solventné rodiny“.
Koľko žiadateľov museli úrady práce pre príliš vysoký príjem odmietnuť, ústredie práce nevie, pretože si takéto štatistiky nevedie.
Mýli si pojmy s dojmami
Aj na tomto prípade vidieť, že J. Richter sa dlhodobo nedokázal popasovať s prívlastkom, že je nielen minister práce ale aj sociálnych vecí a rodiny. J. Richter si dokonca za celý čas nedokázal ujasniť ani pojem solventná rodina.
Tak napríklad, keď v lete vydali analytici z Útvaru hodnota za peniaze revíziu výdavkov na sociálnu politiku, odporučili napríklad, aby sa daňový bonus na dieťa naviazal na príjem rodiča. O daňový bonus by však prišiel iba rodič, ktorého hrubý mesačný príjem by bol vyšší ako 2 939 eur.
Na plný daňový bonus by mal rodič nárok pri príjme do 1 662 eur. Medzi týmito sumami by sa výška daňového bonusu pomerne krátila. Aj pri sume, kedy by sa hovorilo o začatí krátenia daňového bonusu, však ide o výrazne vyšší príjem ako pri náhradnom výživnom.
Na navrhnuté opatrenia J. Richter povedal, že „v žiadnom prípade nebude súhlasiť s opatreniami, ktoré by išli na úkor rodín s deťmi“.
Faktom je, že minister J. Richter po celý čas na ministerskej stoličke reagoval na sociálnu a rodinnú problematiku až potom, ako sa témy chytila opozícia či na ňu upozornili aj médiá.
„Kašlete na mladé rodiny, poberateľov rodičovských príspevkov, prídavkov na deti, kašlete na poberateľov rôznych iných sociálnych dávok, riešite len jednu skupinu ľudí. Je to nevyvážené,“ upozornil vlani v septembri pri rokovaní o valorizácii dôchodkov opozičný poslanec Jozef Mihál.
Upozorňoval na to, že sa vláda zamerala na riešenie problému len jednej skupiny, svojich väčšinových voličov – dôchodcov, ale rodiny vôbec nerieši. „Valorizácia rodičovských príspevkov je naviazaná na životné minimum, to je naviazané na rast spotrebiteľských cien.
Ten mechanizmus zvyšovania dôchodkových dávok a mechanizmus zvyšovania rodičovského príspevku je obdobný, ale my tu máme zákon, ktorým sa výhodnejšie jednorazovo zvýšia dôchodky, ale nemáme zákon, ktorým by sa zvýšili rodičovské príspevky,“ dodal J. Mihál.
Systémové riešenia chýbajú
Za šesť rokov, čo je J. Richter ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny sa o desať eur zvýšil rodičovský príspevok a zvyšovala sa materská dávka. Tá je od mája tohto roku na úrovni 75 percent z hrubého príjmu. „Čo je zásadná vec a dá sa oceniť,“ chváli J. Mihál.
Jedným dychom ale dodáva, že Richterove riešenia problémov v rodinnej politike nikdy neboli systémové. Upozorňuje na prípad týranej Lucky, ktorej mŕtve telo matka a otčim roky držali v chladničke a poberali na ňu prídavky. „A ako reagoval J. Richter? Tak, že dal všetkým rodičom detí starších ako tri roky povinnosť zasielať lajstrá o tom, ako sa starajú o deti.“
Pre mladé rodiny ešte spravil jednu vec, hoci možno nevedome. „Zlepšili sa parametre pri dôchodkovom poistení za poistencov štátu a to sa týka aj mladých rodín. Vôbec však neriešil osamelé matky s malými deťmi, ktoré popri výchove nemôžu pracovať a ich sociálna situácia je zúfalá,“ dodáva J. Mihál.
Pričom ekonomické podmienky na prilepšenie rodinám boli v posledných rokoch ideálne. „Niečo iné je baviť sa o zlepšovaní podmienok, keď ekonomika kolabuje, ale v posledných rokoch daňové príjmy výrazne stúpajú. Na pozitívach sa to prejavilo len veľmi symbolicky.“
O nič viac na nich nemyslí ani samotná vláda
J. Richter, ktorý sa predtým, ako nastúpil na post ministra práce, nikdy rodine a sociálnym veciam nevenoval, bol v tomto plne závislý na svojich šéfoch. A ani tí nepreferovali rodinu. „579. Toľko je slov v Programovom vyhlásení vlády venovaných mladým rodinám a ženám. Rodina a ženy tak opäť zostávajú na periférii záujmu vlády tejto krajiny,“ upozornila Simona Petrík (pôvodne Sieť, v súčasnosti nezávislá).
Samozrejme nedá sa opomenúť rola J. Richtera pri jeho asi najväčšom škandále, kvôli ktorému čelil dva krát aj odvolávaniu – kauze Čistý deň, v ktorej bol pracovník resocializačného centra obvinený zo zneužívania chovankyne.
Hovorilo sa aj o používaní neprimeraných trestov. J. Richter dlho po prepuknutí kauzy odmietal prebrať zodpovednosť a vyškrtnúť Čistý deň zo zoznamu akreditovaných resocializačných stredísk.
Naveľa, keď už bola verejná mienka neudržateľná rozhodol o jej odobratí, čo sa však doteraz neudialo.
Natália Blahová počas odvolávania Jána Richtera Zdroj: SITA/Marko Erd
Pričom jeho následné riešenie ide opäť do extrému. Ministerstvo síce odmietlo, že by sa v Čistom dni používali nedovolené tresty, napriek tomu v zákone o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ktorá pred pár dňami prešla v parlamente v prvom čítaní, vymedzil tresty, ktoré sa nesmú využívať ako výchovný prostriedok.
Opozičná poslankyňa Natália Blahová pri tomto zákone však upozorňuje aj na riziká novovznikajúcich štátnych centier. Majú sa totiž vytvoriť multifunkčné zariadenia, takzvané Centrá pre deti a ich rodiny. Majú vzniknúť zlúčením detského domova s resocializačným zariadením a krízovým strediskom.
Už sa pripravujú štyri takéto centrá, v bratislavskej Petržalke napriek protestom miestnych, keďže má byť v blízkosti materskej školy. Podľa N. Blahovej sa tak starostlivosť vracia do dôb, keď na Slovensku fungovali veľkokapacitné detské domovy.
