Rastúci počet štúdií poukazuje na alarmujúci trend: mikroplasty sú všade. Malé častice, ktoré vznikajú rozpadom plastových produktov, sa nachádzajú v životnom prostredí, oblečení, kozmetike či dokonca pitnej vode. Vedci ich už objavili aj v ľudoch – konkrétne v materskom mlieku, placente, semenníkoch, srdci, pečeni a obličkách.
Príliš veľa premenných
Výskumy odhalili dva hlavné spôsoby, ktorými sa mikroplasty dostávajú do ľudského tela. Možno ich prehltnúť alebo vdýchnuť. Výsledky štúdií, ktoré sa snažia určiť, aké množstvo mikroplastov ľudia za život prijmú, sa výrazne líšia v závislosti od ich stravy a miesta pobytu. V priemere ale človek ročne skonzumuje desaťtisíce mikročastíc.
Vedci zatiaľ tak úplne netušia, ako v tele dochádza k ich absorpcii, rozkladu, metabolizovaniu a vylučovaniu. Nevedia s presnosťou určiť ani to, ako dlho sa v organizme držia. Toxické účinky mikroplastov na ľudské zdravie sa môžu líšiť v závislosti od ich typu, veľkosti, tvaru a koncentrácie.
Podľa vedcov predstavujú častice vo vzduchu väčší problém než tie v jedle. Štúdia z roku 2018 porovnávala množstvo mikroplastov v mušliach, ovzduší a interiéri. Expozícia mikroplastovým vláknam zo vzduchu bola počas jedenia mušlí oveľa vyššia než riziko požitia priamo z jedla.
Spúšťač tichých zápalov
Štúdie na myšiach naznačujú, že mikroplasty nie sú neškodné. Ich prítomnosť v tele môže narušiť črevný mikrobióm, spôsobiť zápaly, znížiť kvalitu spermií a hladinu testosterónu a negatívne ovplyvniť učenie a pamäť. Desiatky výskumov spájajú mikroplasty so zápalom pľúc, vyšším rizikom rakoviny pľúc, metabolickými poruchami, neurotoxicitou, narušením endokrinného systému, priberaním, inzulínovou rezistenciou a znížením reprodukčného zdravia.
Štúdia publikovaná v časopise Nature Medicine odhalila, že koncentrácie plastov v normálnych vzorkách mozgu boli sedem- až tridsaťkrát vyššie než v pečeni a obličkách. Tieto hladiny boli ešte výraznejšie u pacientov s demenciou. Podľa autorov ale závery ich práce nedokazujú, že by plasty spôsobovali neurodegeneratívne poruchy či iné zdravotné problémy.
Imunologička Nienke Vrisekoop skúma, ako ľudský imunitný systém reaguje na mikroplasty. Jej nepublikované laboratórne experimenty naznačujú, že imunitné bunky nedokážu mikroplastové častice rozpoznať, pokiaľ na nich nie sú „prilepené“ krvné proteíny, vírusy, baktérie alebo iné kontaminanty. Nasledujúca imunitná odpoveď by podľa nej mohla potenciálne spustiť silnú zápalovú reakciu alebo zhoršiť existujúce zápalové ochorenia pľúc alebo gastrointestinálneho traktu.
Určiť, či mikroplasty v tele spôsobujú škody, je však oveľa náročnejšie. Plasty sú vyrobené z množstva rôznych chemikálií vrátane prísad, ktoré im dodávajú pevnosť a pružnosť. Zistiť, ktoré konkrétne kombinácie sú problémové, je v takom zložitom mixe nesmierne náročné. Takisto aj určiť úroveň a dĺžku expozície, ktorá by už mohla byť škodlivá. „Môžete nájsť koreláciu, ale bolo by veľmi ťažké preukázať kauzalitu vzhľadom na obrovské množstvo chemikálií, ktorým sme denne vystavení,“ dodala vedkyňa Denise Hardesty.
Ďalšie dôležité správy
