Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok z dielne ministerstva financií nepočíta so zvyšovaním daní. O tom, či sa zavedie banková daň, stúpnu spotrebné dane z alkoholu alebo daň z nehnuteľností, sa rozhodne na základe toho, koľko peňazí na svoje priority si presadia jednotlivé ministerstvá. Novinárom to dnes povedal minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS).
Ministerstvo financií plánuje zverejniť a predložiť návrh rozpočtu na pripomienkovanie v piatok. Nasledujúce týždne bude viesť diskusie s rezortmi o ich požiadavkách. Zatiaľ stavia na dvoch základných prioritách – regionálnom a vysokom školstve a dopravnej infraštruktúre.
„Zatiaľ (...) nie sú do nášho návrhu zakomponované žiadne zvýšenia daní. Je ešte priestor na to, aby sme diskutovali, či a v akej miere budeme aj tieto opatrenia prijímať,“ vyhlásil I. Mikloš. Návrhy zákonov, ktoré súvisia s rozpočtom, musí vláda doručiť do parlamentu do 23. septembra.
Prípravu rozpočtu ministerstvo podriadilo cieľu skresať deficit verejných financií na 3,8 percenta výkonu ekonomiky z tohtoročného plánu 4,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Rozpočtový schodok by sa mal oproti zámeru na tento rok zmenšiť o približne 700 miliónov eur na 3,1 miliardy eur. Ministerstvo počíta s medziročným prírastkom príjmov o 16,3 percenta na 15,3 miliardy eur. Pomalšie by mali rásť výdavky štátneho rozpočtu, ktoré sú naplánované na 18,4 miliardy eur oproti tohtoročným necelým 17 miliardám eur.
Ministerstvá majú podľa I. Mikloša požiadavky nad rámec rozpočtu vo výške 2,5 miliardy eur. Zároveň tvrdí, že ďalšími opatreniami na skresanie výdavkov alebo posilnenie príjmov, ktoré má v zálohe, sa dá získať len dodatočných okolo 300 miliónov eur. „Ak chceme napĺňať ďalšie priority, ďalšie požiadavky rezortov, musíme povedať, odkiaľ tie peniaze vezmeme a ktoré z opatrení budeme schvaľovať. Priestor istý bude, bude ale výrazne obmedzený,” doplnil minister.
Návrh rozpočtu je postavený na odhade 4,4-percentného rastu ekonomiky v budúcom roku. Vývoj hospodárstva však môže byť vzhľadom na súčasné turbulencie vo svetovej ekonomike nevyspytateľný. „Situácia sa zmenila v tom, že je horšia ako bola v júli, keď sa prognóza robila,“ pripustil I. Mikloš. Za najväčšie riziko pre plnenie rozpočtu považuje vývoj vonkajšieho prostredia, a to nielen dlhovej krízy, ale aj ekonomického rastu a s ním súvisiaceho zahraničného dopytu, ktorý významne ovplyvňuje výsledky slovenskej ekonomiky.
Po tom, ako rozpočet schváli vláda, poputuje do parlamentu. Kabinet musí podľa zákona predlohu doručiť do Národnej rady do polovice októbra.
Ilustračné foto na titulke - Vladimír Benko
