Aktualizované 20.9.2011 o 16:51 o ďalšie reakcie
Koaličné strany sa vo vojne o záchranný fond eurozóny zakopávajú čoraz hlbšie do svojich pozícii. Druhá najväčšia vládna strana SaS stále agresívnejšie opakuje, že dočasný euroval nepodporí, tri zvyšné vládne strany na ňu naopak stupňujú tlak. Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS) dnes vyhlásil, že premiérka Iveta Radičová svojich partnerov minulý týždeň informovala, že v prípade nedohody so SaS chce spojiť hlasovanie o eurovale s dôverou vláde.
"Po odmietnutí tejto ponuky Iveta Radičová informovala, že v tom prípade spojí hlasovanie s hlasovaním o dôvere vláde. Takáto je realita," uviedol dnes na tlačovej besede I. Mikloš podľa agentúry SITA. Dodal pritom, že nevie komentovať, či sa stanovisko premiérky odvtedy zmenilo. Šéfka kabinetu je v súčasnosti v Spojených štátoch, jej postoj tak zatiaľ nie je k dispozícii. Premiérka pritom v minulosti naznačovala, že je proti takémuto postupu.
Minister novinárom povedal, že jeho slová môžu dosvedčiť aj iní koaliční politici, ktorí sa na stretnutí zúčastnili. "Bolo to v tom zmysle, že ak SaS bude mať k tejto téme stále striktné stanovisko, tak premiérka možno nebude mať inú možnosť ako spojiť hlasovania. Neviem, či vtedy bola rozhodnutá na 100 percent, ale možnosť, že ak SaS bude mať taký postoj, tak hlasovania môže spojiť, tam zaznela," povedal agentúre SITA predseda poslaneckého klubu Mosta-Híd László Solymos. Šéf poslancov SaS Jozef Kollár odkázal, že v oficiálnom stanovisku po rokovaní to nezaznelo.
SaS zlúčenie hlasovania s vyslovením dôvery vláde odmieta. Podľa ústavy však stačí, aby o takýto postup požiadal kabinet. Ak by parlament dôveru vláde neschválil, kabinet Ivety Radičovej padne. Opozičný Smer-SD v minulosti uviedol, že jeho poslanci by v prípade takéhoto hlasovania opustili sálu.
Foto - TASR / Martin Baumann
Vedenie SaS dnes pred novinárov predstúpilo spoločne so svojimi poslancami, aby sa „verejne zaviazali“, že rozšírenie eurovalu nepodporia. „My sa do tejto vrcholne nezodpovednej veci, ktorá masívne poškodí Slovensko, namočiť nenecháme,“ vyhlásil predseda SaS a šéf parlamentu Richard Sulík.
Liberálom sa okrem iného nepáči zvýšenie záruk v záchrannom fonde. Na Slovensko by tak pripadli garancie vo výške 7,72 miliardy eur oproti doterajším 4,37 miliardy eur. Tento balík peňazí by štát musel uhradiť v prípade, že by zadlžené štáty záchrannému fondu pôžičky nevrátili.
R. Sulík navrhol, aby sa eurozóna dohodla na tom, že rozšírenie právomocí záchranného fondu si nebude vyžadovať súhlas všetkých štátov platiacich eurom. Presadenie takýchto zmien by tak nepadlo pre prípadný nesúhlas Bratislavy, ktorá už vlani odmietla poskytnúť bilaterálnu pôžičku silne zadlženému Grécku. Tvrdil tiež, že hlasovanie o dôvere by viedol k návratu Smeru-SD expremiéra Roberta Fica k moci.
Liberáli ale jednoznačne neuviedli, ako sa zachovajú v prípade, že vláda pri hlasovaní o zmenách v eurovale nakoniec požiada snemovňu o vyslovenie dôvery. Predstavitelia strany len poznamenali, že k takémuto kroku nie je dôvod, a že otázka záchranných fondov eurozóny nie je súčasťou programového vyhlásenia vlády.
Zástupcovia Mosta-Híd a KDH dnes vyhlásenie SaS ostro skritizovali. "SaS si naďalej robí kampaň, napriek tomu, že sme sa dohodli, že to nikto nebude zneužívať pre svoj politický účel. Bolo by oveľa zodpovednejšie zo strany SaS, aj predsedu Sulíka, keby hľadali možnosť, ako vyrokovať také podmienky pre Slovensko, aby aj oni za to mohli hlasovať," povedal predseda Mosta-Híd Béla Bugár. "Pán predseda Sulík si zvolil ten najhorší spôsob. Ale ak mu ide o pád vlády, tak potom postupuje presne tak, aby tento svoj cieľ dosiahol," dodal podpredseda kresťanských demokratov Pavol Abrhan.
Foto - SITA / Diana Černáková
Koalícia hľadá spoločnú pozíciu k eurovalu už niekoľko týždňov. Dosiaľ sa aj napriek výzve Bruselu na urýchlenú ratifikáciu materiálu zhodla len na tom, že slovenský parlament bude o tejto otázke hlasovať ako posledný.
R. Sulík sa dlhodobo netají tým, že zadlžené Grécko, ktoré je odkázané na finančnú pomoc EÚ a Medzinárodného menového fondu, by malo vyhlásiť bankrot. Ďalším krajinám odporučil presadenie úsporných opatrení na ozdravenie štátnych financií.
Foto na titulke - TASR / Martin Baumann
