Minister Ivan Mikloš minulý týždeň ohlásil, že peniaze na odstraňovanie škôd po povodniach sa budú získavať aj pomocou neštandardných nástrojov. Jeden z nich navrhol na včerajšom výjazdovom rokovaní vládneho kabinetu v Košiciach. Ide o novelu zákona o hazardných hrách, ktorá má vytiahnuťz národnej lotériovej spoločnosti Tipos mimoriadny odvod 40 miliónov eur. Neobvyklý návrh dáva zmysel aj pri pohľade z iného uhla, ako je hľadanie peňazí pre povodne v časoch, keď štátna pokladnica nie je práve preplnená. Návrh môže pomerne zásadne vstúpiť do osudov lotériovej firmy, ktorej v kontroverznom súdnom spore hrozí, že bude musieť platiť milióny eur schránkovej firme z Cypru.

Konkurzná alternatíva

Vedenie Tiposu zamestnáva už počas štvrtej vládnej garnitúry súdny spor so spoločnosťou Športka a jej nástupcami v procese. Športka pred niekoľkými rokmi zažalovala Tipos, že podnikal v lotériách v rozpore s ochranou práv jej duševného vlastníctva. Súd nielenže priznal Športke vlastníctvo práv na know-how k lotériám, ale prikázal Tiposu vrátiť prakticky všetky príjmy okrem výhier a odvodov štátu. Finančne to vyšlo na takmer 60 miliónov eur a súdny zákaz ďalej podnikať v lotériách. Tipos sa odvolal, no v auguste 2008 Najvyšší súd pôvodný výrok potvrdil. Potom prišiel nečakaný krok Tiposu, v tom čase pod kuratelou ministra financií Jána Počiatka. Ním dosadený šéf Tiposu podpísal kontroverzne vnímanú mimosúdnu dohodu, ktorou sa lotériová firma zaviazala zaplatiť vyše 60 miliónov eur a vzdať sa ďalšej obrany v spore. Druhou zmluvnou stranou bola cyperská firma Lemikon bez známych majiteľov. Po odstúpení od zmluvy dohoda stratila platnosť, no Tipos ešte predtým časť sumy zaplatil.

Pokračujú tiež právne kroky. V súčasnosti má Najvyšší súd SR na stole mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Viaceré výmeny sudcov päťčlenného dovolacieho senátu oprávnene vzbudzujú obavy o výsledok. V tejto súvislosti je dobré pripomenúť, že šéf Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin si s ministrom financií, pod ktorého spadá Tipos, vymieňajú na trestné oznámenia pre snahu rezortu vykonať na súde audit.

Pokiaľ novela zákona o hazarde prejde v skrátenom legislatívnom konaní parlamentom, finálny výsledok sporu môže čiastočne stratiť na dôležitosti. Ak aj štát, teda Tipos prehrá, nemusí prísť o peniaze.

Časť mimoriadneho odvodu musí Tipos podľa navrhovaného zákona uhradiť do 10. októbra. Staronový šéf Tiposu Stanislav Žiačik pre agentúru ČTK povedal, že firma je schopná uhradiť z finančnej rezervy zhruba 20 miliónov. Štát ale nestratí dosah ani na peniaze, ktoré by v čase prípadnej prehry na súde ešte boli vo firme. Budú totiž zabezpečené záložným právom. „Ministerstvo môže povoliť úhradu časti mimoriadneho odvodu v splátkach v takom rozsahu, v akom sa zriadi záložné právo na majetok tohto prevádzkovateľa na zabezpečenie pohľadávky štátu v správe ministerstva,“ píše sa v návrhu novely zákona. Ak by Tipos spor prehral, vysoká pohľadávka by ho uvrhla do konkurzu. O takom riešení hovoril I. Mikloš ešte ako poslanec. Do konkurzu by sa potom prihlásil nielen majiteľ pohľadávky Športky, ktorým bola posledne práve cyperská schránková firma Lemikon, ale aj štát. V konkurze by mal štátny veriteľ silnejšiu pozíciu. Ako záložným právom zabezpečený veriteľ by mal pred ostatnými veriteľmi, vrátane Lemikonu, prednosť.

S. Žiačik otázku účelu novely nechce komentovať, spor ako priamy dôvod pre novelu odmieta. „Prvotný úmysel je riešiť povodne,“ zdôrazňuje. Podotýka tiež, že akékoľvek ďalšie kroky musia nadväzovať až na definitívny výsledok sporu. „Predovšetkým dúfam že spor vyhráme a tým pádom ostanú podobné špekulácie bezpredmetné,“ dodáva.

Na spôsob NCHZ

Asertívna obrana pred veriteľmi intenzitou pripomína najväčší súčasný slovenský bankrot – konkurz Nováckych chemických závodov (NCHZ). Chemička sa dostala do problémov pre vysokú pokutu od Európskej komisie za účasť v cenovom karteli. O jej spravodlivosti padlo dosť protichodných názorov. Vedenie firmy ju označilo za dôvod na vstup spoločnosti do konkurzu. V prípade Tiposu ide o rozhodnutia súdov, ktorých spravodlivosť a primeranosť je prinajmenšom polemická.

Krátko pred konkurzom NCHZ boli zriadené záložné práva v prospech spriaznených veriteľov (Poštovej banky). Výťažok z konkurzu si tak pravdepodobne odnesú veritelia, ktorí nemajú ďaleko k majiteľom. Ak sa do konkurzu dostane Tipos, všetky peniaze zrejme získa štát, ktorý by vystupoval v pozícii majiteľa i veriteľa. Je len veľmi málo pravdepodobné, že ľuďom stojacim za Lemikonom by sa niečo v konkurze ušlo. Pravda, Lemikon by mohol namietať zriadenie záložného práva a veriteľské nároky štátu. To isté robia v spore NCHZ zástupcovia Európskej komisie. Spochybniť nárok štátu, ktorý pramení priamo z návrhu zmeny zákona, by ale bolo extrémne zložité.

V prípade sporu Tiposu so Športkou, dnes už Lemikonom, sa zvykne diskutovať o škandalóznosti súdneho rozhodnutia v neprospech štátu. Personálne zmeny sudcov, ktorí majú spor definitívne rozhodnúť, vytvárajú aj v samotnom Tipose pocit, že spor nemusí byť finálne rozhodnutý spravodlivo. Na druhej strane, ako problematický možno vnímať aj postup voči veriteľom v zatiaľ len hypotetickom konkurze Tiposu.

Neštandardne

Celý plán ministerstva nie je neštandardný len možným súvisom so súdnym sporom s Lemikonom. Neštandardná je aj forma prijímania zákona – návrh novely nebol ani deň v pripomienkovom konaní. Legislatívne pravidlá vlády pritom aj pre mimoriadne situácie vyžadujú aspoň skrátené legislatívne konanie. Pravda, bývalá vláda Roberta Fica zmenou pravidiel na jednom z jej posledných rokovaní umožnila aj toto pravidlo ignorovať.

„Ide o naliehavosť riešiť aktuálny stav po povodniach,“ reagoval Mikuláš Gera z tlačového oddelenia ministerstva financií. K dopadom novely na súdny spor sa vyjadriť odmietol. „Tento návrh sa týka povodní, nie súdneho sporu,“ vyhlásil.

Foto na titulke - Maňo Štrauch