Aktualizované 2. 9. 2010 o 20:00
Pôsobenie predchádzajúcej vlády Roberta Fica by sa podľa súčasného ministra financií Ivana Mikloša dalo najvýstižnejšie charakterizovať slovami "klamali a kradli". Podľa jeho slov to dokazujú aktuálne zistenia na Ministerstve financií SR.
"Kam len siahneme, v ktoromkoľvek rezorte, objavujeme predražené zmluvy, nehorázne predražené verejné obstarávania," vyhlásil na dnešnej tlačovej besede Mikloš. Ako dodal, predchádzajúca vláda klamala o stave verejných financií, ktorý je podstatne horší, ako kabinet deklaroval pred júnovými parlamentnými voľbami.
Dôkazom zlého stavu verejných financií majú byť podľa Mikloša vyššie deficity hospodárenia verejnej správy, ako bolo pôvodne deklarované. Minuloročný deficit verejných financií bude nakoniec až vo výške osem percent hrubého domáceho produktu (HDP), namiesto pôvodne uvádzaných 6,8 percenta HDP.
Rovnako s vyšším deficitom by mala vláda hospodáriť aj v tomto roku. Kým pôvodne bol predpokladaný tohtoročný deficit verejných financií na úrovni 5,5 percenta, v súčasnosti už rezort financií odhaduje tohtoročný deficit vo výške 7,8 percenta HDP. Časť prekročenia deficitu je pritom podľa ministerstva financií spôsobená objektívne, a to ťažko predvídateľnými skutočnosťami. Významná časť nenaplnenia rozpočtu je však podľa rezortu spôsobená aj zlou prípravou rozpočtu na rok 2010.
Podľa Mikloša bol pritom vývoj verejných financií za minulý rok skreslený s vedomím bývalého ministra financií a bola v tom aj politika. Preukázať sa to malo pri návratných finančných výpomociach, ktoré predchádzajúca vláda poskytovala viacerým subjektom v roku 2009. "Bývalý minister financií bol upozorňovaný pracovníkmi ministerstva financií, že viaceré položky, ktoré minister vydal príkaz nezahrnúť do výdavkov a teda aj do deficitu, mali byť do výdavkov a deficitu zahrnuté," konštatoval Mikloš.
Išlo predovšetkým o dotácie alebo kapitálové injekcie pre Železnice Slovenskej republiky v sume 70 miliónov eur, železničnému Cargu vo výške 166 miliónov eur a zdravotníckym zariadeniam v objeme 130 miliónov eur, ktoré sa napokon budú musieť do vlaňajšieho deficitu započítať. Vláda o "nenávratnosti" týchto výpomocí podľa Mikloša mala vedieť a zrejme aj vedela, keďže na dlhodobú stratovosť týchto subjektov bola upozorňovaná samotnými odborníkmi z rezortu financií. "Napriek tomu z politických dôvodov bývalé vedenie ministerstva financií skreslilo vykazované údaje o verejných financiách," dodal Mikloš.
Podobná situácia je podľa šéfa rezortu financií aj v tomto roku. Vláda si totiž naprojektovala v rozpočte deficit verejných financií na rok 2010 na úrovni 5,5 percenta hrubého domáceho produktu napríklad s predpokladom vyrovnaného hospodárenia samosprávy, čo bolo už aj podľa predchádzajúceho vývoja podľa Mikloša nereálne. Rovnako napríklad bývala vláda schválila zvýšenie rodinného príspevku avšak nevyčlenila na to zdroje.
Deficit verejných financií mal podľa predbežne potvrdených údajov dosiahnuť vlani 6,8 percenta HDP. Bývalá vláda Roberta Fica počítala v tomto roku s konsolidáciou verejných financií a znížením deficitu na 5,5 percenta výkonu ekonomiky. Krátko pred júnovými voľbami vzhľadom na prepad daňových príjmov však samotný bývalý minister financií Ján Počiatek priznal, že deficit sa môže vyšplhať až k sedem percent HDP.
Na budúci rok by mal deficit verejných financií klesnúť podľa Mikloša na 4,9 percenta výkonu ekonomiky z tohtoročných očakávaných 7,8 percenta hrubého domáceho produktu. O ďalší percentuálny bod by sa mal schodok znížiť v roku 2012, o rok neskôr má klesnúť pod trojpercentnú hranicu.
Vládne strany v súčasnosti rokujú o balíku opatrení, ktoré by mali na budúci rok prispieť k zlepšeniu kondície verejných financií. Tie okrem hospodárenia štátu zahŕňajú aj výsledky samospráv, Sociálnej poisťovne či zdravotných poisťovní.
Koalícia chce znížiť schodok o 1,7 miliardy eur, väčšinu z tejto sumy plánuje ušetriť na štátnej spotrebe. Príjmy rozpočtu by zas mali stúpnuť vďaka zmenám daňového a odvodového systému. Mikloš dnes nevylúčil ani zvýšenie dane z pridanej hodnoty, ktorá je v súčasnosti pre väčšinu tovarov a služieb nastavená na úrovni 19 percent.
Foto na titulke - SITA
