Minister práce Jozef Mihál (SaS) predstavil s polročným oneskorením úpravy druhého piliera sporenia na dôchodok. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) jeho návrh spochybnila. A protinávrh má i opozícia. Napriek tomu minister verí, že sa mu v koalícii podarí presadiť jeho predstavu, a že presadí aj úpravy v prvom pilieri.
Aké zmeny chce šéf rezortu práce presadiť v prvom pilieri?
Budeme sa snažiť posilniť princíp solidarity, čo sa nepáči najmä ľuďom s vyššími príjmami. Nebude to jednoduché, lebo sa to dotýka našich voličov. Problém sa prejavil už pri zmene valorizácie dôchodkov na jeseň v parlamente. „Naši“ dôchodcovia s nadpriemernými penziami sa postavili proti. To sa premietlo na postoji časti poslancov a zmena neprešla. Nebude to ľahké, ale s ministerstvom financií sa zhodujeme na tom, že prvý pilier musí byť čo najviac solidárny.
Čo to znamená v praxi?
Presný obsah je ešte vecou diskusie. Mne sa páči napríklad stanovenie maximálneho dôchodku. Ten je dnes nepriamo nastavený na 1,5-násobok priemernej mzdy, ja to vidím tak maximálne na dôchodok rovný priemernej mzde. Súčasne treba zmeniť systém výpočtu penzie tak, aby lepšie odrážal objem zaplatených prostriedkov. Dnešný vzorec tiež nezohľadňuje podiel dôchodcov na pracujúcich. A nový výpočet by mal reagovať aj na rast počtu penzistov, zaviesť akýsi autoregulačný mechanizmus, ktorý nebude prehlbovať deficit systému. Mohlo by to byť aj politicky priechodné, lebo nastavenie by potom menilo výšku dôchodkov automaticky, nebola by to vina nejakého konkrétneho politika či vlády.
Ako sa bude meniť valorizácia po neúspešnom vlaňajšom pokuse?
Nepovažujem túto zmenu za až tak dôležitý faktor. Percentá, o ktoré sa prieme, zbytočné vzbudzujú vášne. Treba k tomu pristupovať citlivo. Podľa mňa je napríklad správne zohľadňovať infláciu vypočítanú podľa dôchodcovského spotrebného koša, nie všeobecnú a podobne.
Čo bude s dôchodkovým vekom, ktorý vláda nechce zvyšovať?
Fakt je, že Slovensko má relatívne nízky vek odchodu do penzie. Vo väčšine krajín je to 65 rokov a viac, my máme 62. Reálny odchod do dôchodku v západných krajinách je však omnoho skorší, majú totiž rôzne schémy predčasných penzií. Podľa kritéria reálneho odchodu do penzie sme západnej Európe vlastne veľmi blízko. Mne osobne sa páči riešenie, kde by sa vek odchodu do dôchodku stanovil podľa dĺžky dožitia.
Čiže skôr stanoviť vek strávený v penzii, pričom odchod sa bude automaticky posúvať?
Rozhodnutie o veku by tak vlastne určoval zo zistení reality štatistický úrad, čo môže byť politicky priechodné. Ak má byť systém dlhodobo udržateľný, nie je možné predlžovať priemerný vek dožitia ľudí a nemeniť vek odchodu do penzie. Zmena by sa dotýkala súčasných tridsiatnikov a štyridsiatnikov. Tí musia pochopiť, že súčasný stav je neudržateľný. Ak ich dobrou perspektívou je dožiť sa osemdesiatky, nemôžu očakávať, že im štát dokáže poskytnúť penziu od veku 62 rokov.
Pri našom rozhovore v novembri ste očakávali, že novela zákona o druhom pilieri bude pripravená pred Vianocami. Prečo to oneskorenie?
Na jeseň som veril tomu, že to stihneme tak, aby novela mohla platiť od júla tohto roka. Budeme radi, keď sa to podarí od začiatku budúceho roka s trojmesačným prechodným obdobím od októbra. To ma veľmi mrzí. Zdržali a pokazili sme to my politici. Ide o zmeny, na ktoré treba konsenzus, a ja som považoval za povinnosť prediskutovať si návrh s partnermi na koaličnej rade. Na jeseň sme sa o tom baviť nemohli, lebo všetkých zamestnávala téma Trnka. Po prvýkrát som dostal druhý pilier na koaličnú radu v januári.
Zdroj: strauch1
Tam prišiel nápad so zachovaním záruk vo všetkých fondoch?
Čo si ja pamätám, výsledok dohody bol, že garancie ostanú len v konzervatívnom fonde. A prekvapili ma následné vyjadrenia pani premiérky, aby zostali garancie vo všetkých pilieroch, a aby sa otvorili nové fondy. Musel som si to opäť vyjasniť s koalíciou. Vtedy som ešte nemal názory toľkých expertov, napríklad aj k otázke ústavnosti rušenia garancií, a nevedel som si tú koncepciu dostatočne obhájiť. Následne sa začal spracúvať návrh, že garancie ostanú zachované všade. V rámci pracovnej skupiny, kde boli experti z centrálnej banky, ministerstva financií či DSS však ľudia nechápali, že by záruky zostali zachované všade. Prakticky všetci okrem zástupcov jedinej DSS súhlasia s tým, že pri zachovaní garancií výnos jednoducho nebude. Náš oficiálny návrh je výsledkom práce expertov. Veľmi rád sa podeň podpisujem. Aj keď môžem mať problém ešte raz to presadiť na úrovni koalície.
Kde konkrétne v koalícii je s tým problém? Zdá sa, že napríklad ministerstvo financií nemá proti zrušeniu garancií výhrady.
Nechcem byť príliš konkrétny. Poviem to takto: ľudia z ministerstva financií, z Inštitútu finančnej politiky, všetci sú za tento návrh. Rozumejú tomu, že zachovaním garancií ponecháme výnosy pod hladinou inflácie, takže reálna hodnota úspor bude klesať. Načo je taký systém, keď znehodnocuje úspory?
Boli podľa vás politické obavy, ktoré viedli k vyhláseniam o zachovaní plnej garancie?
Podľa mňa je za tým lobing jednej konkrétnej DSS, ktorý nemá žiadne racionálne jadro. Ani tá proklamovaná podpora Smeru nie je argument - tá DSS presvedčila Smer, nie naopak. Politici Smeru neprišli za DSS s argumentom, aby bojovala za zachovanie garancií v mene stability systému. Aj keď to nie je výhodné pre klientov. Tá podpora Smeru sa potom využíva na nátlak na koalíciu. Čo je smiešne, lebo Smer ten zákon v parlamente nepodporí tak či tak.
Bol tu i nápad s ústavným zákonom, na ktorom by sa zhodli všetci.
A ak by to malo byť v podobe ústavného zákona, že zostanú zachované garancie, tak potom je to zlý ústavný zákon. Veľmi zle sa pracuje v prostredí, kde sú všetci experti, čo sa tomu rozumejú, v zásade zajedno a nejaká skupina presadzuje niečo iné pod záštitou prieskumov verejnej mienky, viac-menej pochybných. K tomu si vezmite, že tá DSS, čo to presadzuje, je čo sa týka výnosov suverénne na chvoste. Myslím si, že na takéto záujmy by sa nemalo prihliadať. My chceme systém, ktorý bude stabilný a zároveň aj zabezpečí výnos.
Kde očakávate najväčšie sporné body v parlamente?
Úplne úprimne: ak sa mi nepodarí presvedčiť koaličných partnerov o správnosti tejto novely - a vyargumentovať si to momentálne naozaj viem - tak sa môže stať, že žiadna zmena nebude. Nerád by som sa podpisoval pod nejaký paškvil.
Prečo?
Pretože to neprinesie sporiteľom výnos. Ministrom som na to, aby som spravil pozitívne zmeny. Nechcem odchádzať ako Viera Tomanová, ktorá chcela spraviť niečo úplne iné, ale Fico ju politicky dotlačil do zmien, ktoré máme teraz. Nebudem podpisovať novelu, ktorá nič nevyrieši, len zabetónuje stav. Ak my ako koalícia povieme, že to, čo nám tu nechal Smer, je vlastne dobré, len to kozmeticky zlepšíme, tak to sme čo za spolok?
Zdroj: strauch
Máte šancu to stihnúť? Od októbra už má časť zákona platiť.
Stíha sa to. Počas mája je pripomienkové konanie, do parlamentu pôjde začiatkom júna, na prelome júna a júla bude v prvom čítaní. Po prázdninách v septembri bude druhé a tretie čítanie a aj prezident bude mať čas na podpis. Naplno to musí fungovať od prvého januára, aj z účtovných dôvodov. Predtým bude ešte trojmesačné prechodné obdobie na dobrovoľný presun klientov do garantovaného fondu.
Oproti pracovnému návrhu sa objavil nápad s indexovým fondom, ktorý investuje viac-menej pasívne. Prečo ste sa zbavili myšlienky superakciového fondu?
Superakciový fond stráca zmysel, keď zrušíme garancie v zmiešanom a rastovom fonde. Jeho funkciu by mal plniť akciový, teda súčasný rastový fond. Ideu indexového fondu priniesli ľudia z ministerstva financií a je veľmi dobrá - jednoduchá stratégia, nízky poplatok a potenciálne zaujímavé výnosy.
Majú s ním byť spojené nižšie obchodné poplatky, podľa novely účtované na ťarchu fondov...
V pracovnej skupine sa ľudia zhodli na tom, že je to atraktívne riešenie, a ak sa uchytí, čiže ak získa dostatok sporiteľov, ktorí tam, samozrejme, musia aktívne prestúpiť, tak možno uvidíme, že je to nápad, ktorý druhý pilier potreboval už od začiatku.
Aké sú očakávania návratu klientov do budúceho jediného garantovaného fondu? Teraz je najviac ľudí v dvoch fondoch, kde záruky padnú.
Pripravujeme serióznu kampaň, nechceme ľudí zavádzať. Vysvetlíme podstatu tých štyroch fondov, budeme hovoriť, čo sa komu oplatí, ukážeme modelové situácie. Ako to dopadne, to sa ťažko hodnotí. Slováci sú konzervatívni, v nejakom fonde sú a nevnímajú to pozitívne ani negatívne. Neradi sa sťahujú. Chceme im to uľahčiť, preto im od DSS príde návratka, kde budú môcť určiť, či sa chcú vrátiť do garantovaného fondu. Neviem posúdiť, do akej miery to využijú. Podľa mňa je to súčasné rozvrstvenie medzi fondmi úplne v poriadku. Teraz to, samozrejme, zmysel nedáva, keď sú všetky fondy konzervatívne, ale proporcionálne sú podľa mňa klienti rozložení správne a k dramatickejším presunom nedôjde. Veľmi držím palce novému indexovému fondu, ktorý by mohol podľa mňa lákať veľa klientov zo súčasných rastových fondov.
Prečo sa menili názvy fondov?
Aby lepšie korešpondovali s podstatou fondov. V konzervatívnom fonde sú predsa hlavne dlhopisy, preto dlhopisový. No a akciový a nie rastový sme zvolili preto, lebo prostriedky sú hlavne v akciách. Názov rastový fond je tak trošku neférový. Áno, mal by rásť dynamicky, ale ako sa ukázalo, nie je to tak stále a ten názov je potom troška zavádzajúci. Akciový fond podľa mňa vystihuje podstatu veci.
Foto - Maňo Štrauch
