Zákaz vychádzania a policajné prehliadky bez súdneho príkazu. Taký bude začiatok roka 2006 v niektorých francúzskych mestách poznačených najhoršími nepokojmi v krajine za takmer štyridsať rokov. V polovici novembra totiž francúzsky parlament definitívne schválil predĺženie výnimočného stavu o tri mesiace.

Nepokoje prevažne arabských a afrických migrantov ukázali, že Francúzsko nebolo schopné integrovať do spoločnosti týchto cudzincov ani ich potomkov narodených v krajine. Nejde však len o Francúzov.

Imigranti sú totiž odpoveďou na spoločný problém celej únie – negatívny demografický vývoj. Ak bude súčasný trend starnutia európskej populácie pokračovať, do roku 2050 budú podľa The Economist najväčším segmentom populácie v Európskej únii obyvatelia vo veku od 65 do 69 rokov.

Sama Veľká Británia by v najbližších dvoch dekádach potrebovala jeden milión cudzincov ročne, aby udržala súčasný pomer medzi produktívnou a postproduktívnou populáciou.

Jednou z dôležitých úloh v budúcom roku bude preto snaha o efektívne riadenie prílevu migrantov. Treba zabezpečiť dostatočný prísun pracovnej sily v požadovanej štruktúre a na druhej strane zabrániť ilegálnej migrácii.

Nelegálne sa do krajín únie dostane každoročne pol milióna cudzincov, pričom ide prevažne o málo kvalifikovaných pracovníkov. Ich snaha zabezpečiť si lepšiu budúcnosť podporuje často rozmach čiernej ekonomiky, napríklad prevádzačstva alebo falšovania dokladov.

Ešte v januári 2005 zverejnila Európska komisia Zelenú knihu o ekonomickej migrácii, ktorá mala rozprúdiť debatu napríklad o harmonizácii procedúry na vstup pracovníkov z tretích krajín, či o možnosti zavedenia zelených kariet. Pozície Bruselu boli slabé.

Komisia navrhla smernicu upravujúcu podmienky vstupu a pobytu občanov tretích krajín za účelom vykonávania platenej práce alebo podnikania už pred tromi rokmi. V členských krajinách, ktoré si strážia v otázkach imigrácie suverenitu, si návrh nezískal dostatočnú podporu.

K zmene postoja nepríde ani v budúcom roku. Európsky systém zelených kariet dostatočnú podporu nezískal, poslanci Európskeho parlamentu ho zamietli v polovici novembra. Na druhej strane sa vyjadrili za návrh na vydávanie pracovných a pobytových povolení ekonomickým migrantom v rámci jedného spoločného administratívneho postupu.

Začiatkom septembra Európska komisia predstavila nové pravidlá, ktoré majú potlačiť ilegálnu migráciu a harmonizovať legislatívu o vracaní nelegálnych prisťahovalcov. Pre nejednotnosť zákonov členských štátov si totiž môžu ilegálni migranti vyberať krajiny s najmenej prísnymi normami v oblasti deportácií.

Komisia prijala aj odporúčania, ktoré by mali členským štátom pomôcť pri integrácii cudzincov do spoločnosti. Na rade sú teraz členské krajiny únie. Aby totiž nové pravidlá začali platiť, v nasledujúcich rokoch ich musí odsúhlasiť každá z nich.

V rámci boja proti ilegálnej migrácii sa komisia zaviazala zintenzívniť aj rozvojovú pomoc. Brusel chce zlepšovať spoluprácu s tranzitnými štátmi a krajinami pôvodu migrantov.

Ďalší zámer je vybudovať hliadkovací systém a sieť pobrežných hliadok v Stredomorí. Na tento krok ju prinútil predovšetkým nápor imigrantov smerujúcich do únie cez Stredozemné more.

Na rozdiel od imigračnej politiky únie možno v budúcom roku očakávať jednoznačné stanovisko starých členských krajín k migrácii pracovníkov z novej desiatky. Po minuloročnom rozšírení EÚ otvorili pracovné trhy pre občanov nových členských štátov len tri z pätnástky krajín únie, a to Veľká Británia, Írsko a Švédsko.

Ostatní ich uzavreli na dva roky. Ak budú chcieť obmedzenia na pohyb pracovníkov predĺžiť na ďalšie tri roky, budú o tom musieť Európsku komisiu informovať pred prvým májom 2006.

Viaceré správy v tomto roku informovali, že zvyšných dvanásť krajín nemá žiaden dôvod predĺžiť obmedzenia pohybu pracovníkov. Strach z mohutného prílevu pracovníkov a zo zneužívania sociálnych systémov krajín sa ukázal ako neopodstatnený.

Dokazuje to Veľká Británia, kam prišlo robiť viac ako 150-tisíc ľudí, no prisťahovalci požiadali o sociálne dávky len v 50 prípadoch. Cudzinci získali v ostrovnom štáte pracovné miesta, ktoré bolo ťažké obsadiť.

Nekonala sa ani očakávaná invázia „poľských inštalatérov“. Do Británie ich prišlo len 95 z celej východnej Európy, povedal európsky komisár pre zamestnanosť a sociálne otázky Vladimír Špidla.

Snahy Európskej komisie či rôzne štúdie môžu len prispieť k zmene postoja starých členských krajín, rozhodnutie ostáva v rukách národných politikov. Tí argumentujú existujúcou nezamestnanosťou vo svojich krajinách.

O zrušení obmedzení neuvažuje Nemecko ani Rakúsko, ktoré susedia s novými členskými krajinami. Naopak, podľa predsedu výboru fínskeho parlamentu pre európske záležitosti Jariho Viléna Fínsko prechodné obdobie nepredĺži a pracovný trh otvorí.

Za zrušenie obmedzení hlasovali v septembri v referende aj švajčiarski obyvatelia. Vláda krajiny, ktorá nepatrí do EÚ, chce rozšíriť dohodu s Bruselom o voľnom pohybe osôb aj na nové štáty únie. Do krajiny bude môcť z každého štátu prísť ročne tritisíc ľudí, čo je zhruba dvojnásobok súčasného záujmu Slovákov.