Náklady na získanie vlastného pozemku na cintoríne stúpajú a s rastúcou populáciou treba o tento kúsok zeme často aj bojovať. Len napríklad v New Yorku každý týždeň zomrie približne tisíc občanov, uvádza agentúra Bloomberg.
Výskum amerického profesora Chrisa Couttsa dávnejšie predpovedal, že 76 miliónov Američanov dosiahne medzi rokmi 2024 až 2042 priemernú dĺžku života 78 rokov. Ak by boli všetci pochovaní klasickým spôsobom, vyžadovalo by si to plochu, ktorá by sa rovnalo veľkosti mesta Las Vegas, píše portál Citylab.
Ako konštatuje riaditeľka newyorského pohrebného ústavu Amy Cunningham, prakticky ide o nehnuteľnosť ako každú inú. Ceny sa ale podľa nej vyšplhali na takú úroveň, aby bolo pochovávanie mimo rozpočtu viacerých ľudí.
Napríklad miesto v mauzóleu na brooklynskom cintoríne Green-Wood Cemetery stojí približne 320-tisíc amerických dolárov, zatiaľ čo rodinný dom, ktorý sa nachádza oproti cez ulicu, sa v roku 2009 predal za 245-tisíc dolárov.
Odhliadnuc od lukratívnejších pohrebných pozemkov, sa podľa riaditeľky ústavu dajú v blízkosti New Yorku náklady znížiť aj o viac ako polovicu , kedy sa dá pozemok na vidieku zabezpečiť aj za menej ako 500 dolárov.
Ako však uvádza americká pohrebná asociácia, priemerné náklady na pohreb v Spojených štátoch sa pohybovali v roku 2012 vo výške 7-tisíc dolárov. V roku 1960 pritom náklady predstavovali len 700 dolárov.
Obyvatelia Pekingu musia na dôstojné miesto na cintoríne našetriť okolo 40-tisíc jüanov (približne 4 800 eur). Exkluzívnejšie miesto podľa agentúry Bloomberg môžu vyjsť aj na viac ako 300-tisíc jüanov (približne 36 300 eur).
Slušný kresťanský pohreb v Európe môže stáť viac ako celý ročný plat. Priemerný disponibilný príjem v hlavných oblastiach Talianska, ktoré sa nachádzajú v okolí Ríma, je podľa tamojšieho štatistického úradu 18 700 eur. Miesto na centrálnom pohrebisku v rímskom Verane pritom stojí približne 24-tisíc eur.
Recyklovanie hrobov
Nedostatok hrobov sa snažili niektoré štáty vyriešiť opätovným používaním. Napríklad v Nemecku sa môže hrob preobsadiť po 20 rokoch. Na Slovensku je možné starý hrob opätovne použiť už po desiatich rokoch.
Použitie z „druhej ruky“ je možné od roku 2007 aj v Londýne, no tejto možnosti sa ľudia prirodzene zdráhajú. Na rozdiel od Nemecka či Slovenska sa však dajú recyklovať iba hroby staršie ako 75 rokov.
„Akékoľvek zvyšky, ktoré sa v hrobe nachádzajú, sa dajú do vreca a opätovne spália,“ opísal postup The Spectator. Briti, ktorí pracujú v biznise, pripúšťajú, že ide o trocha kontroverzné riešenie, ale vidia v tom jediný spôsob, ako zabezpečiť budúcnosť cintorínov.
Predtým, ako sa s opätovným zdieľaním začne, musia to prípadní žiadatelia oznámiť prostredníctvom inzercie a vyhlášok. Taktiež je nutné kontaktovať rodinu pôvodného zosnulého, ktorá má právo veta.
Zúfalú situáciu potvrdzuje aj BBC. Prieskum, ktorý vykonal spravodajský portál, tvrdí, že z viac ako 350 opýtaných úradov ich štvrtina do desiatich rokov nebude môcť kam pochovávať ľudí.
Rovnako sa hovorí, že cintoríny v Bratislave budú beznádejne plné do 15 až 20 rokov, no podľa Romana Ürgeho z pohrebníctva Memoria príde ku kritickému naplneniu až neskôr.
Na prach sa obrátiť
Táto príliš vysoká finančná záťaž spolu s meniacimi sa kultúrnymi a náboženskými postojmi má podľa Ch. Couttsa za následok, že sa ľudia čoraz častejšie uchyľujú ku kremácii. V roku 1960 si spopolnenie zvolili štyri percentá Američanov, v roku 2012 percento stúplo až na 43.
Hoci ide o vysoký nárast počtu kremácií, oproti Veľkej Británii či Japonsku sú Američania ešte pomerne konzervatívni. V Londýne sa nechá spopolniť 70 percent nebožtíkov a v Tokiu prakticky iná alternatíva ani neexistuje. Ako píše Bloomberg, v ázijských veľkomestách je kremácia štandardom, no dokonca aj to prestáva stačiť – krajiny trpia nedostatkom priestoru aj pre uskladňovanie urien.
Kolumbáriá, miesta, kde sa uskladňujú urny, bývajú v Ázii budované vo forme výškových budov. Napriek tomu treba na voľný výklenok vo verejnom kolumbáriu v Hong Kongu čakať niekedy dlhšie ako päť rokov. Krajine má pomôcť aj nový projekt, schválený v tomto roku, ktorý má opustenú továreň prekonvertovať na jedenásťposchodové kolumbárium, ktoré pojme 23-tisíc urien.
Ako dodáva Bloomberg, špecifický je aj japonský prístup k spopolneným pozostatkom. V krajine existujú podzemné priestory, trezory, v ktorých sú urny uložené, a príbuzní si privolajú tú svoju pomocou čipovej karty.
„Čo sa týka slovenských miest, kremáciu využíva okolo 70 až 80 percent ľudí, zvyšok stále dáva prednosť klasickému pohrebu,“ hovorí pre TREND.sk R. Ürge. „Oproti klasickému pohrebu je kremácia v priemere o 300 eur lacnejšia.“
Plávajúci cintorín, vesmírne pohreby a tekutý dusík
Nedostatok pohrebného priestoru podnietil kreativitu viacerých architektov, ktorí navrhli pomerne bizarné projekty. Hong Kong plánoval využiť svoje umiestnenie pri mori a vybudovať plávajúci cintorín. „Floating Eternity“, v preklade Plávajúca večnosť, mala plávať v Juhočínskom mori a návštevníkom okrem iného mala ponúkať miesto na piknik či občerstvenie v reštaurácii.
Projektanti si s počiatočnou finančnou nákladnosťou veľké starosti nerobili. Verili, že v dlhodobom horizonte ide o úspornú stratégiu. V prvej fáze mal plávajúci cintorín ponúkať 370-tisíc úložných miest za poplatok 5-tisíc hongkongských dolárov (približne 480 eur). S plne využitou kapacitou preto projekt počítal s príjmom 18,5 miliardy dolárov (približne 1,7 miliardy eur).
Návrh plávajúceho cintorína Floating Cemetery Zdroj: www.breadstudio.com
S netradičným riešením problému s nedostatkom pohrebných pozemkov prichádza aj spoločnosť Elysium Space, ktorá plánuje vypúšťať spopolnené pozostatky do vesmíru. Víziou spoločnosti je, že ľudský popol bude po dobu niekoľkých mesiacov krúžiť okolo zeme, až nakoniec zhorí v atmosfére ako „padajúca hviezda“.
Firma už začala vyvíjať aj mobilné aplikácie, ktoré by umožňovali sledovanie popola na obežnej dráhe a ktoré by mali byť dostupné na Apple App Store alebo na Google Play. Prvý pamätný let je naplánovaný tento rok a štartovať by sa malo z floridského mysu Canaveral. Cena „vesmírneho pohrebu“ je v súčasnosti 1 990 dolárov.
Posielať ľudské pozostatky do kozmu sa ale začalo už v roku 1997, kedy spoločnosť Celestis poskytovala rodinám post-kremačné pamätné vesmírne lety. Spoločnosť zdôraznila, že ide o ekologicky neškodnú činnosť, ktorá nijako neprispieva k orbitálnej nečistote.
Zástancovia ekológie vyzdvihujú aj výhody zelených pohrebov a taktiež ho považujú za spôsob, ako vyriešiť problémy s nedostatkom miesta. Pri zelených pohreboch sa nevyužívajú konvenčné metódy zachovávania tela ani tradičné kamenné či kovové pamätníky.
Švédska spoločnosť Promessa Organic AB, ktorá sa venuje takejto alternatíve, napríklad s pomocou tekutého dusíka premení zosnulého na organický prášok, ktorý ďalšími procesmi očistia od škodlivých látok, aby v konečnom dôsledku mohol poslúžiť ako kompost. Výsledný organický prášok sa uloží do rakvy z kukuričného škrobu, ktorý sa bude v hrobe a pôde rozkladať približne 6 až 12 mesiacov. Na prianie príbuzných môže byť na mieste zasadený krík alebo strom.
