Občania a občianky Slovenska si aktuálne sporia najmenej od roku 1995, odkedy sú k dispozícii príslušné údaje. Z disponibilných príjmov si priemerná domácnosť v závere vlaňajška po sezónnom očistení odložila iba 3,6 percenta. Môže za to najmä rekordná inflácia a snaha ľudí udržať si reálnu úroveň spotreby z minulosti, upozornili v aktuálnom komentári analytici VÚB Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Pripomenuli, že v celej eurozóne dosahuje percentuálna miera úspor viac ako trojnásobné úrovne (14,1 percenta) oproti Slovensku. Od pandémie tiež výrazne klesla, no nie pod predpandemické úrovne 12 až 13 percent.
Negatívny trend je vidieť podľa analytikov aj na bankových vkladoch domácností na Slovensku, ktoré podľa štatistík Národnej banky Slovenska z maxima 46,4 miliardy eur v januári minulého roka klesli vo februári tohto roka na 46 miliárd eur.
„V čistom tak úspory ľudí na bežných a termínovaných účtoch za uplynulý viac ako rok nielenže nenarástli, ale dokonca mierne poklesli. Bolo to prvýkrát od Veľkej recesie v roku 2009. Pritom tieto zdroje sú najdôležitejšou časťou bankových pasív využívaných na úverovanie ekonomiky,“ vysvetlili analytici.
Na jednej strane rekordne nízka miera úspor pomáha ekonomike v ťažších časoch, keď domácností štedro míňajú, na druhej strane si však takto „prejedajú“ časť možnej spotreby z budúcnosti. „Pri 15-percentnej inflácii a 10-percentnom raste miezd sa totiž životná úroveň zamestnancov rýchlo prepadá. Vlani reálna mzda poklesla o 4,6 percenta a kúpyschopnosť priemernej výplaty zrejme poklesne aj v tomto roku,“ predpokladajú Štefanides a Lehuta.
Údaje z tzv. finančných účtov za posledný štvrťrok minulého roka ukázali, že v celkovom objeme aktív si slovenské domácnosti medzikvartálne o niečo polepšili, v medziročnom porovnaní však zaznamenali pokles o 2,2 miliardy eur, teda o 2,1 percenta.
„Stojí za tým spomínaný pokles objemov vkladov v bankách, ale aj pokles hodnoty zainvestovaných prostriedkov v podielových fondoch či v životnom poistení. Teda aktív, ktoré doplatili na pokles cien akcií a dlhopisov na globálnych finančných trhoch. Klesol tiež odhad objemu hotovosti, ktorú domácnosti držia,“ priblížili analytici.
Zároveň upozornili, že čistý finančný majetok domácností minulý rok klesol ešte výraznejšie ako hrubé aktíva. Oproti koncu roka 2021 bol nižší o 6,6 miliardy eur alebo takmer 12 percent. Okrem toho, že mali menej aktív, sa totiž domácnosti medziročne zadlžili o dodatočných 4,3 miliardy eur.
„V prepočte na obyvateľa sme boli v polovici minulého roku v čistom finančnom majetku na druhom mieste rebríčka EÚ od konca, za nami bolo už len Rumunsko. Vývoj v druhej polovici roka 2022 naznačuje, že sme si v tejto našej pozícii nepolepšili, skôr naopak,“ dodali analytici.
Ďalšie dôležité správy
