Michal Hvorecký: Knižnice sú hanbou Slovenska. Musia sa zmeniť

V modernom koncepte knižnice nejde len o knihy. Jeho súčasťou sú aj o prednášky, čítanie kníh či rôzne workshopy. Ak chcú slovenské knižnice podľa M. Hvoreckého prilákať viac návštevníkov, musia sa zmeniť.

V lete vyšiel v americkom časopise Forbes komentár, v ktorom autor označil knižnice za zbytočnú finančnú záťaž pre mesto. Na sociálnych sieťach sa objavilo množstvo nahnevaných reakcií. Profesor ekonómie Panos Mourdoukoutas napísal, že knižnice „nemajú rovnakú hodnotu, ako mávali“, a mali by sa zrušiť. Amazon podľa neho poskytuje lepšie služby ako knižnice, a to bez príspevkov od daňovníkov, a preto by mal knižnice nahradiť. Ako by ste reagovali?

Knižnice sú mimoriadne potrebné a to v každej dobe. V dobe dezinformácií, propagandy a vymývania mozgov získavajú novú dôležitosť, pretože by mali byť orientačným bodom, kde by človek mal získavať kvalitné informácie.

Súhlasím s tým, že dnes sme zaplavovaní informáciami zdarma, ale knižnice sú tu na to, aby ľudí priviedli k zmysluplnému obsahu. Práve v tom vidím najdôležitejšiu spoločenskú úlohu knižníc.

No knižnice sa musia meniť, pretože sa mení aj správanie a návyky ľudí. Konkurencia iných médií a priestorov je obrovská. Fakt je, že slovenské knižnice v tomto fatálne zlyhávajú. Je to hanba Slovenskej republiky.

Cestujete po Slovensku, tak ako vyzerajú naše knižnice?

Žiaľ, väčšina slovenských knižníc je v katastrofálnom stave. Slovenské knihovníctvo je dlhodobo a hlboko podfinancované. Dokonca sa knižnice rušia namiesto toho, aby pribúdali. Za uplynulých jedenásť rokov klesol ich počet o polovicu.

To číslo vyzerá hrozivo, ale došlo predovšetkým k zlučovaniu školských knižníc. Ak sa ale pozriete na obecné knižnice, tak ich stav je žalostný. Po desiatich rokoch sociálnej demokracie ako najsilnejšej strany pri moci je toto premárnená šanca.

Výsledok vidíme aj v spoločnosti – nárast extrémistických síl, dezinformácií, popletenia ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi realitou a výmyslami. V tomto zohráva úlohu aj to, že podceňujeme silu inštitúcií, akými sú knižnice.

Smer sľuboval rekonštrukcie 300 až 400 knižníc, ktoré sa nikdy neuskutočnili. Robert Fico ani Marek Maďarič neboli dostatočne konfrontovaní tým, ako dopadli ich sľuby. Mali veľké reči, ale ako sa vraví „skutek-utek“. Samozrejme, sú na Slovensku aj mladí knihovníci, ktorí sú šikovní, ale stále skôr výnimkou.

Viete uviesť príklad, kde sa zmena podarila svojpomocne a knižnica prosperuje?

Príkladom je knižnica v mestskej časti Karlová Ves. Prešla veľkou reformou aj vďaka tomu, že tam prišli noví mladí ľudia, ktorí sa prišli poradiť aj k nám. Jeden z najlepších príkladov je Knižnica pre mládež mesta Košice, ktorá pôsobí v rekonštruovaných priestoroch bývalých kasární Kulturpark.

Úspech stojí na silných individualitách a dobrých knihovníčkach a knihovníkoch, ktorí napriek tomu, že sú mizerne platení, si svoju prácu robia dobre. Toto povolanie nielen na Slovensku ale aj v Európe patrí k najhoršie ohodnoteným v rámci ľudí s vysokoškolských vzdelaním. Stačí sa mimochodom pozrieť do Česka. Tam má každé okresné mestovynovenú knižnicu a Česi do toho veľa investovali. Výsledkom je, že majú najhustejšiu sieť knižníc na svete.