Ťažba zlata z prírodných zdrojov je náročný a neekologický proces, ktorý si vyžaduje veľké stroje, množstvo vody a použitie toxických chemikálií, ako sú kyseliny a kyanidy. Podarí sa pritom získať len niekoľko gramov vzácneho kovu z jednej tony rudy. Pri súčasnej cene zlata je táto námaha ohodnotená zhruba 800 dolármi za desať gramov.
V mestskom odpade sa nachádza oveľa výnosnejší „zlatý prach“. Dosky plošných spojov v elektronickom odpade môžu obsahovať až 150 gramov čistého zlata na tonu, spolu s ďalšími cennými kovmi, ako sú striebro, paládium a meď. Celková hodnota získaných surovín tak môže presiahnuť 20-tisíc dolárov za tonu, informuje The Economist.
Podľa OSN bolo v roku 2022 celosvetovo vyradených približne 62 miliónov ton elektronického odpadu, od domácich spotrebičov až po počítače a mobilné telefóny. Recykluje sa menej ako štvrtina z toho, často iba neformálnym spôsobom. Typickým postupom je drvenie a následné spaľovanie alebo chemická úprava kyselinami, čo spôsobuje vysoké emisie uhlíka a vytvára toxické vedľajšie produkty. Spoločnosti sa preto snažia vyvíjať ekologickejšie metódy recyklácie – jednou z najzaujímavejších je bioleaching, kde sa na extrakciu kovov využívajú baktérie.
Význam kobaltu pre batérie do elektromobilov opadá. Na trhu je ho prebytok
Ide o starodávny proces, ktorý bol zaznamenaný už pred viac ako 2-tisíc rokmi, keď voda v medených baniach získavala modrý odtieň. Až v 50. rokoch 20. storočia sa zistilo, že tento efekt spôsobujú baktérie, ktoré sú schopné rozpúšťať kovy. Baktérie, ako je Acidithiobacillus ferrooxidans, produkujú oxidačné činidlá, ktoré rozkladajú kovy na roztok, z ktorého ich následne možno oddeliť filtráciou a ďalšími metódami. V prírodnom prostredí tento proces trvá mesiace a nie je veľmi efektívny, no v kontrolovanom prostredí špeciálne navrhnutého závodu môže byť proces výrazne zrýchlený.
Ďalšie dôležité správy
