Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa M. Havrana z dvoch dôvodov. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej je preskúmavanie právoplatných rozsudkov pre rozdielne právne posúdenie otázok, s ktorými sa súdy vysporiadali, na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, zásadne neprípustné.
Okrem toho NS SR podľa jednej zo strán sporu konštatoval, že mesto Martin nevyužilo na obhajobu svojich práv všetky dostupné prostriedky – nenamietalo nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa o ním vznesenej námietke premlčania práva v odvolaní a nepodalo ani dovolanie pre vady konania. Opomenutie využitia opravného prostriedku nemôže byť podľa NS SR nahradené mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora.
Mesto študuje uznesenie
Hovorkyňa mesta Martin Zuzana Kalmanová pre TREND.sk napísala, že mesto sa momentálne oboznamuje s uznesením Najvyššieho súdu SR. „Hľadáme všetky možnosti, ktoré nám dovoľujú zákony Slovenskej republiky, čo sa týka ďalšieho postupu,“ uzavrela.
„Očakávam, že mesto Martin racionálne vyhodnotí súčasný právny stav a začne svoj dlh dobrovoľne plniť. Trvám na tom, aby bola pohľadávka uhradená tak, ako bola právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami súdov priznaná,“ odkázal mestu vlastník pohľadávky P. Kubík, podľa ktorého je ďalšie odkladanie problému pre mesto drahé, škodlivé a spôsobilé škody ešte zvýšiť.
Najvyšší súd ešte minulý rok na základe právoplatného rozsudku z 26. februára 2015 zaviazal mesto Martin zaplatiť 8,4-miliónový dlh v plnom rozsahu. Na mesto je od jesene minulého roka uvalená exekúcia, ktorej cieľom je vymôcť pohľadávku pre firmu PK Faktoring. Mesto platiť dlhodobo odmietalo, spoliehalo sa na odklad vykonateľnosti rozsudku, ktorý je však po aktuálnom rozhodnutí NS SR o dovolaní bezpredmetný.
Návrh na začatie exekúcie podal nový vlastník 8,4-miliónovej pohľadávky právnik Peter Kubík 17. júna. Odôvodnil to zákonnou trojmesačnou lehotou, ktorú musel využiť, inak by pohľadávka bola premlčaná. Mestu ponúkol dohodu o splátkovom kalendári. Primátor Andrej Hrnčiar však na dohodu o splátkach odmietol pristúpiť, lebo by to znamenalo faktické uznanie pohľadávky a nemožnosť pokračovať v konaniach na Najvyššom a Ústavnom súde.
Najvyšší súd 8. apríla minulého roka rozhodol, že mesto Martin musí v kauze Lyžiarske stredisko Martinské hole, a.s. zaplatiť 8,4 milióna eur podnikateľovi, ktorého žalobu predtým súdy štyrikrát zamietli. Pre mesto bol rozsudok neprijateľný.
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár sa 30. apríla stotožnil s podnetom martinského primátora Andreja Hrnčiara a podal voči rozsudku mimoriadne dovolanie. To však nemalo odkladný účinok na vykonateľnosť rozsudku. NS SR o odklade rozhodol až 19. júna.
Martin dohodu odmietal
Pôvodný vlastník pohľadávky Martin Gargulák začiatkom júna TREND informoval, že súdny spor a rozsudok sa stali predmetom silnej politizácie a tlaku na jeho osobu a rodinu, preto pohľadávku predal bratislavskému právnikovi Petrovi Kubíkovi. Ten pôvodne navrhoval mestu dohodu na splátkovom kalendári, mesto však na ňu nepristúpilo, preto právnik pohľadávku vymáha cez exekútora.
Mesto Martin sa aj napriek hrozbe exekúcie rozhodlo čakať na to, či Najvyšší súd stihne rozhodnúť o odklade vykonateľnosti rozsudku a bude čakať aj na výsledok pojednávania na Ústavnom súde. „Využijeme všetky právne prostriedky na to, aby sme ochránili verejné financie,“ dodal primátor.
Peter Kubík odmieta konštatovanie primátora Hrnčiara, že ide o cielený útok na verejné financie. „Ak zarobím, tak zarobím na inkase legitímnej, súdmi uznanej pohľadávky,“ tvrdí.
Mesto Martin tak bude podľa neho platiť preto, lebo jeho vedenie v minulosti porušilo zmluvné záväzky mesta a opakovane nevyužilo možnosť problém relatívne lacno vyriešiť, kým sa to dalo. P. Kubík naráža na možnosť z roku 2008 odkúpiť pohľadávku v konkurze za 10,6 milióna korún (350-tisíc eur).
Primátor Hrnčiar oponoval, že v tom čase držal v ruke štyri právoplatné rozhodnutia súdov v prospech mesta Martin, takže nemal žiadny dôvod pohľadávku kupovať. Nevie si ani predstaviť, ako by tento návrh pri takýchto rozsudkoch presadil v zastupiteľstve.
Dvadsaťročný spor
Spor sa začal v roku 1995, keď sa mesto Martin a ďalší dvaja akcionári LSMH – Lyžiarsky klub Martin a Klub slovenských turistov Turca – na valnom zhromaždení dohodli na zvýšení základného imania. Spoločnosť mala v pláne vyriešiť dopravu medzi Martinom a Martinskými hoľami, zrekonštruovať či vybudovať dopravné zariadenie v tomto stredisku, zlepšiť podmienky na lyžovanie a rozšíriť ubytovacie kapacity.
Každý z troch najväčších akcionárov LSMH sa zaviazal vložiť nehnuteľný majetok vo výške zodpovedajúcej 103,1 milióna korún (3,4 milióna eur). Mesto malo pripravené dve nehnuteľnosti. Nakoniec ich však do akciovky nevložilo, lebo zistilo, že zostávajúci akcionári svoje nehnuteľnosti – chatu a lesné pozemky – do spoločnosti tiež nevložili.
Štatutári, ktorí v predstavenstve LSMH nezastupovali záujmy mesta Martin, však následne za nedodržanie dohody o vklade nehnuteľností zažalovali mesto o 103,1 milióna korún. Aj na základe ďalších právnych krokov, ku ktorým patrilo napríklad vystavenie zmenky na dvesto miliónov korún (6,6 milióna eur) bez vedomia predstaviteľov mesta, sa akciovka LSMH dostala v roku 2005 na podnet mesta Martin do konkurzu.
Pohľadávku na 103,1 milióna korún získal v roku 2008 v konkurze Martin Gargulák za 10,6 milióna korún (350-tisíc eur). Mesto Martin sa do súťaže nezapojilo a nevyužilo možnosť ukončiť súdny spor odkúpením tejto pohľadávky za desatinu jej nominálnej hodnoty. Dôvodom bol podľa primátora A. Hrnčiara fakt, že mesto odmieta pohľadávku uznať. Odkúpenie by znamenalo jej faktické uznanie.
Spor bol na Krajskom súde v Žiline aj na Najvyššom súde SR, súdy dali štyrikrát mestu Martin za pravdu. Po mimoriadnom dovolaní zastupujúceho generálneho prokurátora Ladislava Tichého sa veci otočili a žilinský krajský súd aj najvyšší súd rozhodli v neprospech mesta.
Rozsudok Najvyššieho súdu ukladá mestu povinnosť zaplatiť M. Gargulákovi 3,4 milióna eur s 11,4-percentným úrokom z omeškania ročne, čo je spolu 8,4 milióna eur.
