Primátor Martina Andrej Hrnčiar pre TREND.sk potvrdil, že exekútor vo štvrtok zablokoval mestu všetky účty. „Aby sme zabránili väčším škodám pre mesto, požiadali sme ministerstvo financií o uvalenie nútenej správy. Zareagovalo promptne a už dnes máme v meste vládny audit. Verím, že do pár týždňov bude uvalená nútená správa,“ povedal primátor.
Zablokované účty, budú kúriť a svietiť
Mesto podľa neho musí dodržať zákon a zaplatiť. „Aj keď nesúhlasím s rozsudkom, aj keď viem, že vznikol na základe mimoriadneho opravného prostriedku bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý lieta v iných obrovských kauzách podobných tejto kauze Martin, keď podával mimoriadne dovolania nie v prospech štátu, ale v prospech cyperských schránkových spoločností, a tak zvrátil celý proces,“ povedal pre TREND.sk A. Hrnčiar.
V meste teraz podľa neho analyzujú ako zaplatia, aby škody a dopady na obyvateľov boli čo najmenej negatívne. „Neprestávame sa brániť, dali sme podanie na ústavný súd a keď vyčerpáme všetky možnosti doma, tak pôjdeme do Štrasburgu,“ zdôraznil primátor.
Hotovosť na zaplatenie dlžnej sumy mesto Martin podľa A. Hrnčiara nemá. O splatení bude rokovať s vlastníkom pohľadávky, zvažuje viacero variantov a spolu s poslancami sa bude snažiť nájsť spôsob najvhodnejší pre mesto a občanov.
Mesto Martin po uvalení nútenej správy bude musieť každý aj najdrobnejší výdavok nechať odsúhlasiť nútenému správcovi, vyplácať sa budú len základné mzdy, poslanci nebudú mať odmeny. „Ideme v režime, aby sa udržal život v meste, plánované rozvojové aktivity padajú, bude sa kúriť a svietiť,“ dodal A. Hrnčiar.
Dĺžku nútenej správy si primátor odhadnúť netrúfol, podľa neho bude záležať od spôsobu, ktorým sa rozhodnú situáciu vyriešiť. Môže to byť niekoľko týždňov, ale aj mesiacov. Martin sa z tejto situácie bude zviechať niekoľko rokov.
To nie je moja kauza
Dlžná suma je taká vysoká aj pre úroky, ktoré rokmi počas súdnych sporov rástli. Na otázku TREND.sk, či si primátor stojí za svojím postupom brániť sa súdnou cestou a neuznávať pohľadávku, odpovedal, že to nie je jeho kauza, ale kauza bývalého vedenia mesta.
„Keď som sa stal primátorom, tak najvyšší súd uzavrel celý prípad v prospech mesta Martin, potom o nejaký mesiac niekde v Pravde bol uverejnený nejaký inzerát, že sa predáva nejaká zmenka voči mestu Martin. Ale ja ako človek, ktorý musí dbať na ochranu verejných financií, som nemal jediný dôvod odkupovať túto pohľadávku, keďže som mal na stole právoplatné rozhodnutie najvyššieho súdu,“ povedal pre TREND.sk s tým, že nemohol predpokladať, že generálny prokurátor zneužije svoju funkciu.
Na fakte, že mesto musí takmer 9 miliónov eur zaplatiť, sa už nič nezmení. Keď mesto využije všetky dostupné právne možnosti na Slovensku, obráti sa na štrasburský súd pre ľudské práva. A. Hrnčiar tvrdí, že minulý rok európsky súdny dvor niekoľkokrát rozhodol proti Slovenskej republike v podobných obchodných kauzách, keď dal generálny prokurátor mimoriadne dovolania v obchodnom spore, ktoré súd neuznal a vyhlásil ich za nezákonné.
Na základe týchto judikátov sa chce Mesto Martin súdiť so Slovenskou republikou. „My teraz zaplatíme nejakej eseročke, ktorá si zoberie svoje peniaze, bude zlikvidovaná, my to nebudeme mať od koho vymáhať. Nám spôsobil škodu štát stavom justície,“ vysvetlil zamýšľaný postup primátor.
Zamietli dovolanie
Mesto Martin na Najvyššom súde 25. februára definitívne prehralo spor o 8,6-miliónovú pohľadávku v kauze Lyžiarskeho strediska Martinské hole. Najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, ktorým bola odložená vykonateľnosť jeho rozsudku v tomto prípade. Znamená to, že rozsudok je vykonateľný a mesto Martin musí zaplatiť firme PK Factoring bratislavského právnika Petra Kubíka 8,6 milióna eur. O zamietnutí dovolania TREND.sk v pondelok informoval mediálny zástupca P. Kubíka Maroš Havran.
Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa M. Havrana z dvoch dôvodov. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej je preskúmavanie právoplatných rozsudkov pre rozdielne právne posúdenie otázok, s ktorými sa súdy vysporiadali, na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, zásadne neprípustné.
Okrem toho NS SR podľa jednej zo strán sporu konštatoval, že mesto Martin nevyužilo na obhajobu svojich práv všetky dostupné prostriedky – nenamietalo nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa o ním vznesenej námietke premlčania práva v odvolaní a nepodalo ani dovolanie pre vady konania. Opomenutie využitia opravného prostriedku nemôže byť podľa NS SR nahradené mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora.
„Očakávam, že mesto Martin racionálne vyhodnotí súčasný právny stav a začne svoj dlh dobrovoľne plniť. Trvám na tom, aby bola pohľadávka uhradená tak, ako bola právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami súdov priznaná,“ odkázal mestu Martin vlastník pohľadávky P. Kubík, podľa ktorého je ďalšie odkladanie problému pre mesto drahé, škodlivé a spôsobilé škody ešte zvýšiť.
Dvadsaťročný spor
Spor sa začal v roku 1995, keď sa mesto Martin a ďalší dvaja akcionári LSMH – Lyžiarsky klub Martin a Klub slovenských turistov Turca – na valnom zhromaždení dohodli na zvýšení základného imania. Spoločnosť mala v pláne vyriešiť dopravu medzi Martinom a Martinskými hoľami, zrekonštruovať či vybudovať dopravné zariadenie v tomto stredisku, zlepšiť podmienky na lyžovanie a rozšíriť ubytovacie kapacity.
Každý z troch najväčších akcionárov LSMH sa zaviazal vložiť nehnuteľný majetok vo výške zodpovedajúcej 103,1 milióna korún (3,4 milióna eur). Mesto malo pripravené dve nehnuteľnosti. Nakoniec ich však do akciovky nevložilo, lebo zistilo, že zostávajúci akcionári svoje nehnuteľnosti – chatu a lesné pozemky – do spoločnosti tiež nevložili.
Štatutári, ktorí v predstavenstve LSMH nezastupovali záujmy mesta Martin, však následne za nedodržanie dohody o vklade nehnuteľností zažalovali mesto o 103,1 milióna korún. Aj na základe ďalších právnych krokov, ku ktorým patrilo napríklad vystavenie zmenky na dvesto miliónov korún (6,6 milióna eur) bez vedomia predstaviteľov mesta, sa akciovka LSMH dostala v roku 2005 na podnet mesta Martin do konkurzu.
Pohľadávku na 103,1 milióna korún získal v roku 2008 v konkurze Martin Gargulák za 10,6 milióna korún (350-tisíc eur). Mesto Martin sa do súťaže nezapojilo a nevyužilo možnosť ukončiť súdny spor odkúpením tejto pohľadávky za desatinu jej nominálnej hodnoty. Dôvodom bol podľa primátora A. Hrnčiara fakt, že mesto odmieta pohľadávku uznať. Odkúpenie by znamenalo jej faktické uznanie.
Spor bol na Krajskom súde v Žiline aj na Najvyššom súde SR, súdy dali štyrikrát mestu Martin za pravdu. Po mimoriadnom dovolaní zastupujúceho generálneho prokurátora Ladislava Tichého sa veci otočili a žilinský krajský súd aj najvyšší súd rozhodli v neprospech mesta.
Rozsudok Najvyššieho súdu ukladá mestu povinnosť zaplatiť M. Gargulákovi 3,4 milióna eur s 11,4-percentným úrokom z omeškania ročne, čo je spolu 8,4 milióna eur.
Pôvodný vlastník pohľadávky Martin Gargulák začiatkom júna TREND informoval, že súdny spor a rozsudok sa stali predmetom silnej politizácie a tlaku na jeho osobu a rodinu, preto pohľadávku predal bratislavskému právnikovi Petrovi Kubíkovi. Ten pôvodne navrhoval mestu dohodu na splátkovom kalendári, mesto však na ňu nepristúpilo, preto právnik pohľadávku vymáha cez exekútora.