Americké mesto Houston v júli oznámilo plány na začatie presídľovania obyvateľov žijúcich v blízkosti železničnej trate Union Pacific, toxického miesta plného karcinogénov. Počiatočné náklady na tento krok sa odhadujú na 24 až 26 miliónov dolárov. Zmena adresy čaká obyvateľov černošskej a latinskoamerickej štvrte, ktorí sa vo svojej komunite roky stretávali s abnormálne vysokou mierou chorobnosti a úmrtnosti.
Štyri typy rakoviny
Bloomberg cituje z vyhlásenia riaditeľa houstonského zdravotníckeho úradu Stephena Williamsa, ktorý uvádza, že 79 percent všetkých vzoriek pôdy odobratých v okolitej oblasti prekračuje regionálnu úroveň skríningu rakoviny, stanovenú americkou Agentúrou pre ochranu životného prostredia, pričom najvyššia koncentrácia dosahuje viac ako 1 900-násobok limitu.
Agentúra tam zistila štyri rôzne typy rakoviny a o 350 percent zvýšený výskyt detskej leukémie. Mesto by však malo ponúknuť viac, než len meniť adresy obyvateľov, píše Bloomberg. Nadväznosť rasovej nespravodlivosti s environmentálnymi škodami má v Spojených štátoch dlhodobú históriu. Pred zrušením otroctva v Spojených štátoch boli oblasti plantáží a tovární zaťažené zvýšeným výskytom znečisťujúcich látok, vrátane segregácie farebných Američanov do degradovaného prostredia a snaha obmedzovať ich prístup k zeleným priestranstvám.
Houston vytvoril precedens
Afroameričania majú o 75 percent vyššiu pravdepodobnosť, že budú žiť v štvrtiach blízko toxických alebo environmentálne nebezpečných miest. Dokonca aj vlny horúčav ovplyvňujú černošské komunity viac. Dôvodom sú nedostatočné investície do ich obytných štvrtí, pričom v priemere je v nich v lete vždy o päť stupňov teplejšie ako v iných častiach mesta.
Mesto Houston uznalo, že má morálnu a finančnú povinnosť odškodňovať ľudí. Podobné úvahy sa objavujú aj inde. Neslávne známa Cancer Alley v Louisiane a znečistená voda v rieke Flint v štáte Michigan sú len dva príklady z posledných rokov.
Houston síce vytvoril precedens politikou premiestňovania; mal by však zároveň kompenzovať komunity a jednotlivcov za škody vzniknuté nekvalitným životným prostredím, tvrdí Bloomberg. Rodiny, ktoré sa dobrovoľne presťahovali z lokality na vlastné náklady v dôsledku škodlivých vplyvov znečistenia, by mali mať možnosť uplatniť si nárok na finančnú náhradu. Štáty však nemajú morálnu povinnosť riešiť tieto škody a naprávať environmentálnu nespravodlivosť.
Prípad z Houstonu napriek tomu ponúka príležitosť pre mestá s podobnou históriou, ako sú tie v Alabame a Louisiane, aby replikovali tento model. Nie však len v podobe reparácií, ktoré premiestňujú, ale aj kompenzujú.