Nejeden pravicový volič, ktorý po nástupe vlády Ivety Radičovej očakával odvážne reformy, sa dnes ťažko ubráni sklamaniu. Namiesto výrazného zníženia odvodov za zamestnancov chystá rezort financií zvýšenie odvodov pre živnostníkov. Prepusteným železničiarom chce štát hľadať prácu a svoju „nezastupiteľnú“ úlohu stále deklaruje aj v školských triedach ovešaných štátnou vlajkou, textom preambuly ústavy a úryvkom z hymny. Vláda si ďalej kupuje dôchodcov vianočným príspevkom, hoci penzijný systém je v súčasnej podobe neudržateľný. O tom, či práve po takejto politike je u väčšiny slovenských voličov dopyt a či je I. Radičová ľavičiarka, sa TREND rozprával s politológom Grigorijom Mesežnikovom.
Existuje u slovenských voličov dopyt po sociálnom štáte? A čo si pod týmto pojmom predstavujú?
Značná časť obyvateľov Slovenska je presvedčená, že primárnou úlohou štátu je postarať sa o sociálne podmienky ich existencie - sociálne služby, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a pod. Nostalgické spomienky na socializmus (plná zamestnanosť, bezplatná zdravotná starostlivosť, lacné lieky, vysokoškolské štúdium plne hradené štátom) spojené s vytesňovaním spomienok na menej prijemné veci (nedostatok tovarov a služieb, ich nízka kvalita, politická nesloboda, potlačovanie ľudských práv, ideologická uniformita, uzavretosť pred vonkajším svetom) ešte stále ovplyvňujú politické postoje a volebné správanie mnohých občanov strednej a staršej generácie.
Ktoré politické strany na tento dopyt reagujú najviac?
Strany, ktoré majú medzi svojim voličmi najviac ľudí s podobným zmýšľaním. V minulosti to boli SDĽ a HZDS, dnes je to predovšetkým Smer. Volič Smeru očakáva od vlády, že mu zabezpečí nízke ceny na všetko, že poskytne robotu, bezplatné zdravotníctvo a školstvo, bude uskutočňovať štedrú sociálnu politiku. Je samozrejme otázne, či vôbec a ak áno, tak v akej miere je politika Smeru v súlade s týmito očakávaniami. Nie je ťažké na základe analýzy opatrení uskutočnených vládou Roberta Fica a ich reálneho dopadu na jednotlivé skupiny obyvateľstva zistiť, kto mal najväčší osoh zo sociálno-ekonomickej politiky R. Fica v rokoch 2006 – 2010. Určite to nebol priemerný volič Smeru. Ale tá časť podnikateľského prostredia, ktorá je v pozadí Smeru, ako aj určitá časť štátnej byrokracie a stranícki nominanti v podnikoch s majetkovou účasťou štátu.
Má Iveta Radičovej bližšie k sociálno-demokratickému typu političky ako k liberálnej pravičiarke?
Nemyslím si, že Iveta Radičová má bližšie k sociálno-demokratickému typu političky. Nie je ľavičiarka, nehlási sa k sociálnej demokracii, nemá reflexy ľavicovej političky, nepoužíva ľavicovú rétoriku. To, že zároveň pri svojej komunikácii smerom navonok nerobí časté odkazy na pravicové princípy a hodnoty, súvisí s tým, že sa do politiky dostala nie ako ideologicky nadupaná straníčka, ale ako človek z akademického, mimovládneho prostredia. A pre ten je typický odlišný typ zdôvodnenia politických krokov – menej ideologizácie, viac spoločensko-vednej terminológie.
Zdroj: strauch
Svojimi zásahmi do návrhov opatrení z dielne ministra práce alebo ministra dopravy však ľavicovú premiérku pripomína.
To, že sa dnes pokúša niektoré ekonomické opatrenia zjemňovať, zmierňovať, prípadne ich rozvrhovať na dlhšie obdobie nie je v nijakom prípade indikátorom jej príslušnosti k táboru sociálno-demokratických politikov. Vysvetlenie spomínanej taktiky by sme mohli hľadať v akomsi syndróme porážky SDKÚ-DS z dôvodov nedostatočnej sociálnej citlivosti pred voľbami v roku 2006. Vtedy sa v politických kuloároch povrávalo, že hoci odchádzajúca druhá vláda Mikuláša Dzurindu by si mohla dovoliť čo-to predvolebne rozdať a tým aspoň čiastočne obrúsiť šípy agresívnej anti-pravičiarskej kampane Smeru, zástancovia ideologicky čistých ekonomických riešení to odmietli. Neskôr to niektorí ľudia v SDKÚ-DS vyhodnotili tak, že to bola jedna z príčin neúspechu slovenskej pravice. Iveta Radičová zrejme nechce, aby sa neúspech slovenskej vládnucej pravice z roku 2006 zopakoval vo voľbách v roku 2014.
Na štedrejšiu sociálnu politiku sú potrebné predovšetkým peniaze. Je súčasná vládna koalícia schopná presvedčiť voličov o potrebe zvyšovania daní, ak sa ukáže, že splnenie programového vyhlásenia vlády bez tohto kroku nie je možné?
Rozsiahle protesty obyvateľstva proti nepopulárnym opatreniam vlády, ak prídu, nečakám. Schopnosť koalície odkomunikovať tieto opatrenia však nedokážem odhadnúť. Zatiaľ to podľa mňa trochu prehnala s transparentnosťou pri hľadaní zhody o praktických otázkach. Zbytočne odhalili to, čo by malo byť skryté pred samotným prijatím riešení. Médiá sa potom do toho zahryzli, nedali koaličným politikom pokoj a tí si potom zbytočne vybili energiu, ktorá im chýbala pri vysvetľovaní opodstatnenosti konečného rozhodnutia pred verejnosťou.
Je v blízkej budúcnosti reálna veľká koalícia SDKÚ a Smeru?
Za súčasného vedenia Smeru, nezmeneného ideologického profilu tejto strany, jeho politického štýlu, programových priorít a sponzorského zázemia je vládna koalícia SDKÚ-Smer absolútne vylúčená v akomkoľvek časovom horizonte – krátkodobom, strednodobom aj dlhodobom. Takáto predstava spadá stále do oblasti politickej sci-fi.
Viac o budovaní sociálneho štátu vládou I. Radičovej si prečítajte v najnovšom vydaní TRENDU č.13, ktoré vyjde vo štvrtok 31. marca.
