Stav demokracie na Slovensku dlhodobo stagnuje, pričom na pozadí tejto stagnácie vznikli vhodné podmienky pre rozvoj korupcie. Poukazuje na to politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorij Mesežnikov v novej publikácii Slovensko po troch desaťročiach slobody.
Hlboko zakorenený klientelizmus
Viac ako 30 rokov demokracie podľa neho zmenilo slovenskú spoločnosť a štát. Tvrdí, že Slovensko sa síce udržalo na demokratickej trajektórii, no v dôsledku hlboko zakoreneného klientelizmu v prostredí politických elít nedokázalo zabrániť, aby do fungovania štátnych inštitúcií prenikla korupcia. "Je nemenej nebezpečnou hrozbou pre demokraciu ako autoritárska prax," uviedol Mesežnikov.
K vývoju demokracie politické strany príliš neprispeli
Vývoj demokracie na Slovensku mali negatívne ovplyvniť viaceré faktory, pričom úspechy aj zlyhania majú podľa autora svojich straníckych alebo osobných pôvodcov. Jedným z najdôležitejších faktorov sú politické strany. Politológ poukazuje, že v obdobiach, keď na Slovensku vládli národno-populistické politické subjekty, sa kvalita demokracie zhoršovala alebo stagnovala. Naopak, zvyšovala sa, keď boli pri vláde programové strany. Najvyšší rating demokracie bol zaznamenaný v roku 2006.
My sme tiež porobili všelijaké prešľapy, vyhlásil Fico v parlamente
Veľký vplyv na vývoj demokracie mala podľa Mesežnikova pretrvávajúca vláda strany Smer-SD, kde mieru koncentrácie moci v rukách jednej politickej strany v kontexte vývoja po roku 1989 označil za bezprecedentnú. Za ďalší jav, ktorým je konfrontovaná súčasná demokracia, považuje posilnenie pozícií proti systémových a protidemokratických síl, teda tzv. extrémistických strán.
Stoja pred nami náročné výzvy
Slovenská demokracia sa tak podľa Mesežnikova ocitla pred náročnou výzvou odstrániť deformácie spôsobené korupčnými praktikami s politickým krytím, obnoviť dôveru občanov vo funkčnosť demokratických inštitúcií, zabezpečiť zákonnosť a nestrannosť vyšetrovania, obžaloby a súdnych procesov.
