Merkelová hovorila s Putinom v sobotu v Brisbane počas samitu skupiny najväčších ekonomík G20. Dialóg medzi štyrmi očami trval dve hodiny a kancelárka o ňom odmietla novinárom čokoľvek povedať. Obmedzila sa na konštatovanie, že išlo o dôverný rozhovor, a dodala, že s Putinom treba udržiavať dialóg, aj keď s ním nesúhlasí.
Ruský prezident sa na víkendovej vrcholnej schôdzke v Brisbane ocitol pod silným tlakom vedúcich západných politikov, ktorí sa ho snažili presvedčiť, aby zmenil politiku voči Kyjevu a prestal vojensky podporovať proruských separatistov na východe Ukrajiny.
Merkelová podľa DPA po dlhom a zrejme neplodnom rozhovore so šéfom Kremľa v Brisbane zjavne voči Putinovi stratila doterajšiu zdržanlivosť. „Svet musí presne chápať, čo sa na Ukrajine deje. Inak by to mohlo viesť k rozsiahlemu požiaru. Celosvetovému,“ zdôraznila.
Podľa nej Rusko stále myslí po starom a považuje Ukrajinu za svoju sféru vplyvu a pošliapava normy medzinárodného práva. „To po strašnej druhej svetovej vojne a po skončení studenej vojny spochybňuje celý mierový poriadok v Európe. A má to pokračovanie v ruskom pôsobení na destabilizáciu na východe Ukrajiny,“ dodala.
Zdroj: SITA/AP
„V Európe sú stále sily, ktoré preferujú právo silnejšieho a neuznávajú silu práva. Práve to sa stalo ruskou anexiou Krymu, ktorá odporuje medzinárodnému právu,“ zdôraznila Merkelová.
Na príklade tragédie malajzijského lietadla, ktoré v júli podľa všetkého zostrelili raketou separatisti, upozornila, že na Ukrajine skutočne v žiadnom prípade nejde len o lokálny konflikt. „Nie, na tomto príklade vidíme, že sa týka nás všetkých,“ zdôraznila.
Upozornila pritom, že podľa nej samozrejme nejde len o Ukrajinu. Pripomenula v tejto súvislosti Moldavsko a Gruzínsko, podľa nej však ide aj o Srbsko a západný Balkán.
Zeman opäť kritizoval protiruské sankcie. Odvolával sa aj na názory zo Slovenska
Český prezident Miloš Zeman sa znova kriticky vyjadril k sankciám, ktoré Západ prijal proti Rusku kvôli jeho úlohe v ukrajinskej kríze. V rozhovore pre ruskú televíznu stanicu Prvý kanál zároveň zopakoval svoj názor, že na Ukrajine ide o občiansku vojnu.
„Podľa mňa je najdôležitejšie pochopiť, že na Ukrajine je jednoducho občianska vojna. Nesmieme sa zaoberať nejakými snami o podpore, vrátane ekonomickej podpory Ukrajiny, pretože v podmienkach občianskej vojny je ekonomická podpora úplným nezmyslom,“ odpovedal podľa internetového prepisu rozhovoru Zeman na otázku, ako dlho podľa neho potrvajú sankcie EÚ voči Rusku.
Zdroj: SITA/AP
Prvým krokom k riešeniu situácie je podľa neho „dohoda medzi Ukrajincami a Ukrajincami“. Druhým krokom je dohoda o plyne a dohoda o záchrane Ukrajiny pred bankrotom, pretože toto riziko reálne existuje. V podmienkach občianskej vojny je akákoľvek ekonomická pomoc len strata peňazí, zdôraznil.
Pokiaľ ide o sankcie prijaté proti Rusku, je Zeman presvedčený, že ide o stratégiu, pri ktorej nikto nezískava, ale všetci strácajú. Poznamenal pritom, že hlasy proti sankciám sa neozývajú len z Česka, ale aj z ďalších európskych krajín, ako je Slovensko, Maďarsko a „zdá se, že dokonca“ i Rakúsko.
Zeman poukázal aj na to, že niektoré európske štáty hovoria o tom, že najdôležitější je boj s islamským terorizmom a že je treba nájsť akési strategické partnerstvo Ruska, Číny, EÚ a USA v boji s touto reálnou hrozbou.
V odhadoch, ako dlho ukrajinská kríza môže ešte trvať, je český prezident „trošku pesimistický“ kvôli riziku ukrajinského bankrotu. Keby nebolo tohto rizika, očakával by, že už v najbližších mesiacoch by mohli existovať účinné opatrenia v súvislosti s palivami, plynom a ďalšími vecami.
Praha Zemanovi: „Nechceme byť ruská kolónia“
Na protest proti prezidentovi Milošovi Zemanovi prišlo v pondelok na pražskú Národnú triedu niekoľko tisíc ľudí. Ako nesúhlas s jeho politikou i vyjadrovaním držali nad hlavou červené karty, pískali a vyzývali Zemana k abdikácii.
Zdroj: SITA/AP
„Miloša do koša,“ znelo z úst demonštrantov v deň 25. výročia začiatku takzvanej nežnej revolúcie. Podobné heslo ľudia skandovali v novembri 1989 na adresu vtedajšieho generálneho tajomníka KSČ Miloša Jakeša.
Účastníci protestu držali transparenty s nápismi „Nechceme byť ruská kolónia“ alebo „Zeman sem, Zeman tam“ v narážke na prezidentove vulgárne výrazy z rozhlasového rozhovoru.
Aktualizované 17. novembra 2014 o 15.50:
EÚ uvažuje o rozšírení personálnych sankcií
Ministri zahraničia EÚ v pondelok poverili európsku diplomatickú službu prípravou návrhu, o ktorá mená separatistov z východu Ukrajiny by mohol byť rozšírený únijný sankčný zoznam. Novinárom to povedali zdroje oboznámené s ministerským rokovaním. Rozhodnutie, či sa o tieto nové mená rozšíri zoznam osôb so zmrazeným majetkom a so zákazom vstupu do EÚ, má padnúť ešte v novembri.
Na zozname je v súčasnosti 119 ľudí a 23 firiem. EÚ sankcie odôvodňuje predovšetkým ich činmi proti ukrajinskej územnej celistvosti či prospechom z takého vývoja, napríklad po anexii Krymu.
Na východe Ukrajiny nie sú plnené podmienky mierových dohôd z Minska.
EÚ pokladá za nelegálne a nelegitímne hlasovanie, ktoré sa v separatistami ovládaných oblastiach uskutočnilo 2. novembra. Jeho víťazi sú tak možnými kandidátmi na dopísanie na európsky zoznam, naznačovali minulý týždeň únijní diplomati.
Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová poznamenala, že sankcie sú len jednou – hoci podstatnou – časťou európskej reakcie na dianie na Ukrajine. „Nie sú cieľom, ale môžu byť nástrojom, ak sú použité zároveň s ďalšími opatreniami,“ povedala v pondelok. V tejto súvislosti spomenula snahu o dialóg s Ruskom, ktorý by viedol k riešeniu krízy, ale i potrebu tlačiť Kyjev do ekonomických a politických reforiem a pomáhať mu s nimi.
Ministri zahraničia EÚ v pondelok nerozhodli o možnej zmene podoby protiruských hospodárskych sankcií, ktoré napríklad ruským bankám sťažujú prístup na západné kapitálové trhy a obmedzujú export niektorých citlivých technológií do Ruska.
