Hovorca Kremľa povedal len to, že obaja prezidenti i kancelárka sa zhodli na tom, že schôdzka bola prínosná a že budú naďalej pracovať na možnosti vytvoriť spoločný dokument, ktorý by presadil prímerie podľa vlaňajších mierových dohôd z Minska.
„Tento text by mal byť neskôr postúpený na schválenie stranám konfliktu,“ povedal D. Peskov.
Ani hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert neoznámil žiadne podrobnosti. O pripravovanom dokumente povedal, že bude založený na návrhoch A. Merkelovej a F. Hollandea a že bude obsahovať aj podnety od V. Putina a P. Porošenka. Zároveň potvrdil Peskovovo avizovanie nedeľnej telefonickej konferencie, ktorá bude vedená za účasti predstaviteľov Francúzska, Nemecka, Ruska a Ukrajiny.
Spoločná tlačová konferencia štátnikov po moskovskom stretnutí nebola a ani sa nečakala. „Rozhovory sa konajú v úzkom formáte, členovia delegácií a experti nie sú prítomní," informoval D. Peskov po začatí rozhovorov.
Piatkovej schôdzke s V. Putinom predchádzalo štvrtkové rokovanie v Kyjeve s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom, ktorému A. Merkelová a F. Hollande predstavili svoj mierový plán.
Hoci má pripravovaná mierová dohoda vychádzať z minských protokolov, môže podľa informácií niektorých médií po novom odrážať aj aktuálnu frontovú líniu, ktorá sa od septembra na východe Ukrajiny zmenila v prospech proruských separatistov. Prímerie podľa minských dohôd sa nepodarilo presadiť.
Nová iniciatíva F. Hollandea a A. Merkelovej je považovaná za snahu utíšiť silnejúce hlasy v západných krajinách, najmä v USA, ktoré vyzývajú k dodávkam zbraní Ukrajine, aby mohla čeliť ofenzíve proruských povstalcov podporovaných vojensky Ruskom. Prezident USA Barack Obama by mohol o prípadných vojenských dodávkach na Ukrajinu podľa médií rozhodnúť v pondelok podľa výsledkov víkendového diplomatického úsilia.
Boje medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami si na Donbase vyžiadali už vyše 5 000 mŕtvych. Na sklonku vlaňajška sa síce podarilo boje zmierniť, úplný pokoj zbraní však nebol nikdy dodržiavaný. V posledných týždňoch sa situácia vyhrotila a na východe Ukrajiny sa opäť vedú tvrdé boje.
Čiastočné humanitárne prímerie má do soboty platiť v okolí mesta Debaľceve, ktoré je pod kontrolou armády. Z mesta, kde žilo vyše 25-tisíc ľudí, začali v piatok vojaci aj separatisti evakuovať obyvateľov, ktorí pred bojmi doteraz neutiekli. V Debaľceve zostalo asi 3 000 obyvateľov. Väčšina z dnes evakuovaných, ktorých bolo zhruba 700, zamierila na územie pod kontrolou Kyjeva, niekoľko desiatok ľudí sa uchýlilo do oblastí ovládaných rebelmi.
Aktualizované 7. februára 2015 o 11.52:
Západ nemá záujem o konfrontáciu s Ruskom
Prvé reakcie ukrajinského prezidenta Petra Porošenka i vodcov proruských separatistov na nemecko-francúzsku mierovú iniciatívu sú pozitívne. P. Porošenko v sobotu podľa agentúry Reuters počas mníchovskej bezpečnostnej konferencie na otázku, či by iniciatíva mohla fungovať, odpovedal: „Áno.“
Zdroj: SITA/AP
Vyjednávač doneckých separatistov Denis Pušilin podľa Interfaxu reagoval slovami: „My sme vždy za rokovanie.“ Vyjadril pritom nádej, že by nové prímerie mohlo vydržať. Podľa neho však treba zabezpečiť spoľahlivý kontrolný mechanizmus jeho rešpektovania.
Podľa agentúry DPA základom mierové plánu A. Merkelovej a F. Hollandea je zastavenie paľby. Médiá špekulujú, že iniciatíva okrem prímeria trvá na výmene zajatcov a stiahnutie ťažkých zbraní. Problémom je však demarkačná línia, pretože vzbúrenci chcú zohľadniť svoje územné zisky z posledného obdobia.
Menej optimistická je A. Merkelová, ktorá si nie je istá, či jej piatková schôdzka s V. Putinom a F. Hollandeom povedie k riešeniu ukrajinského konfliktu. Nemecká kancelárka to v sobotu povedala na mníchovskej bezpečnostnej konferencii. „V každom prípade však stálo za to pokúsiť sa o to, dlhujeme to ľuďom na Ukrajine,“ povedala.
S. Hollande v sobotu povedal, že iniciatíva je jednou z posledných šancí na zastavenie bojov na východe Ukrajiny. Ak sa nepodarí dosiahnuť trvalú mierovú dohodu, hrozí podľa neho vojna.
Zdôraznila, že Západ nemá záujem o konfrontáciu s Ruskom. Podľa nej však treba zabezpečiť, aby bolo dodržiavané medzinárodné právo, ktoré Rusko porušilo anexiou Krymu i podporou povstalcov na východe Ukrajiny. A. Merkelová pripomenula, že postup Ruska je v rozpore s jeho záväzkami o ochrane suverenity, ktoré dalo Ukrajine v rámci dohody o stiahnutí sovietskych jadrových zbraní z ukrajinského územia.
Aktualizované 7. februára 2015 o 14.45:
Moskva varuje pred vyzbrojením Ukrajiny
Západ by nemal úplne vylúčiť vojenské riešenie krízy na Ukrajine. Uviedol to najvyšší veliteľ NATO Philip Breedlove na margo možného dodania zbraní a vybavenia Ukrajine.
„Nemyslím si, že by sme mali vylúčiť možnosť vojenského riešenia,“ povedal americký generál novinárom na bezpečnostnej konferencii v Mníchove, keď sa ho pýtali, či podporuje dodanie zbraní ukrajinskej armáde na jej boj proti proruským separatistom.
Vysvetlil, že má na mysli poskytnutie zbraní a vybavenia, nie nasadenie vojakov. „Nikto tu nehovorí o pozemných silách,“ zdôraznil. Ukrajinci boli podľa neho dosť jasní vo formulovaní svojich požiadavkách a problémov v rôznych oblastiach vrátane delostrelectva či komunikácie a „toto sú oblasti, o ktorých štáty rokujú“. Dodal tiež, že návrhy na ukončenie konfliktu, ktoré predložil ruský prezident V. Putin, sú „úplne neakceptovateľné“.
Ukrajinskú krízu nemožno riešiť silou, povedal ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Zdroj: SITA/AP
P. Breedlove uviedol, že situácia sa zhoršila treba na ňu reagovať. Rusko podľa neho naďalej pomáha separatistom a dodalo im na východ Ukrajiny okrem iného už vyše tisíc bojových vozidiel. V oblasti zároveň po boku separatistov operujú bojovníci z iných krajín. Moskva podporu a vyzbrojovanie separatistov vytrvalo popiera a varuje pred vyzbrojením Ukrajiny.
„Takýto postoj len zhorší tragédiu na Ukrajine,“ vyhlásil v Mníchove šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. Pokiaľ ide o novú mierovú iniciatívu lídrov Francúzska a Nemecka, S. Lavrov poznamenal, že sú tu „dobré dôvody na optimizmus“.
Rusko chce podľa S. Lavrova stiahnutie ťažkých zbraní z východu Ukrajiny a je za začatie priamych rozhovorov medzi Kyjevom a proruskými separatistami. Celá kríza na Ukrajine je podľa neho dôsledkom politiky Západu po skončení studenej vojny.
„Ukrajinskú krízu nemožno riešiť silou,“ povedal S. Lavrov. Podľa neho konflikt na Ukrajine nevyvolali len udalosti posledného roka. „Sme presvedčení, že to je vyvrcholenie politiky uskutočňovanej v posledných 25 rokoch v Európe. Krajiny strednej a východnej Európy, ktoré sú s nami historicky spojené... boli nútené vybrať si, či budú s nami alebo proti nám,“ povedal.
Obvinil aj EÚ, že vystupňovala napätie na Ukrajine až na hranu súčasného konfliktu, keď odmietla zapojiť Rusko do rokovaní o ekonomickej časti asociačnej dohody EÚ s Ukrajinou. Ruská anexia Krymu naopak podľa S. Lavrova nebola nelegálna, ale bola len dôsledkom uplatnenia práva na sebaurčenie, ktoré garantuje OSN.
Aktualizované 7. februára 2015 o 18.20:
Porošenko pýta zbrane
Ukrajinský prezident Petro Porošenko požiadal v sobotu na mníchovskej bezpečnostnej konferencii Západ o vojenskú podporu. Čím silnejšia podľa neho bude obrana Ukrajiny, tým lepšia bude jej diplomatická pozícia pri rokovaniach o zastavení bojov. Nedostatok zbraní podľa neho vede k eskalácii konfliktu zo strany proruských separatistov, myslí s P. Porošenko.
Petro Porošenko ukazuje v Mníchove ruské pasy, ktoré sú dôkazom prítomnosti ruských vojsk na Ukrajine. Zdroj: SITA/AP
„Ukrajinská otázka nebude vyriešená, kým sa ľudia a politici v Európe a inde vo svete nerozhodnou poskytnúť stálu podporu, ktorá by zabezpečila ukrajinskú nezávislosť politicky, ekonomicky, ale aj vojensky,“ povedal P. Porošenko. „Sme nezávislý národ a máme právo chrániť svoj ľud. Nikdy sme neporušili dohody z Minska a nevedieme žiadne útočné operácie,“ doplnil s odvolaním sa na septembrovú dohodu, ktorá mala viesť k prímeriu na východe Ukrajiny, ale nie je dodržiavaná.
„Viem, že veľa odborníkov varovalo, že ak získame vojenskú podporu, vyvolá to ďalšiu agresiu. Ale je to naopak. Videli sme, že nedostatok obranného vybavenia vyvoláva útočné operácie proti Ukrajine,“ povedal P. Porošenko. „Počas konfliktu sme dokázali, že nevyužijeme obranné vybavenie na útok. Čím silnejšia je naša obrana, tým presvedčivejší je náš diplomatický hlas,“ dodal.
Aj ukrajinský prezident apeloval na zastavenie bojov. „Sme pripravení na okamžité prímerie. Rovnako by malo byť pripravené Rusko, a to bez predbežných podmienok,“ vyhlásil. Zároveň zdôraznil, že na ukrajinskom území stále pôsobia ruskí vojaci a že separatisti používajú ruskú vojenskú techniku.
Putin má jednoduchú voľbu: Zmiznúť z Ukrajiny, alebo čeliť pokračujúcej izolácii
Americký viceprezident Joe Biden na mníchovskej konferencii povedal, že USA budú naďalej podporovať Ukrajinu, aby sa mohla brániť proti agresii zo strany proruských separatistov. Za neprijateľnú označil úlohu Ruska, ktoré podľa neho má na separatistov dostatočný vplyv, aby ich dokázalo zastaviť, ale nevyužíva ho a naopak im dodáva bojové prostriedky.
„Putin príliš často sľuboval mier a dodal tanky, jednotky a zbrane. Preto budeme naďalej podporovať bezpečnosť Ukrajiny. Nie preto, že by sme chceli vojnu, ale aby sme jej umožnili brániť sa,“ povedal J. Biden. Nespresnil však, či USA pristúpia k dodávkam zbraní ukrajinskej armáde.
Putin sľuboval mier a dodal tanky, povedal v Mníchove americký viceprezident Joe Biden. Zdroj: SITA/AP
„Je úplne v silách Moskvy zastaviť separatistov od presadzovania vojenského riešenia. Neverte nikomu, kto vám povie, že to nie je pravda,“ povedal J. Biden. „Pôsobili by tam nejakí separatisti sami za seba? Pravdepodobne áno. Ale jadro jednotiek, ich vedenie, vycvičení bojovníci priamo podliehajú prezidentovi Putinovi,“ zdôraznil.
Hlavným cieľom USA je podľa J. Bidena udržanie celistvosti Ukrajiny. V súčasnom svete podľa neho nesmú byť silou prekresľované hranice, nesmú existovať žiadne sféry vplyvu a každá krajina musí mať možnosť zvoliť si svoju budúcnosť sama.
J. Biden dal zároveň najavo, že USA sú pripravené udržiavať protiruské sankcie dovtedy, kým sa podarí situáciu na Ukrajine vyriešiť. „Nie je cieľom USA, aby ruská ekonomika skolabovala alebo oslabila. Ale prezident Putin má jednoduchú voľbu: zmiznúť z Ukrajiny, alebo čeliť pokračujúcej izolácii a rastúcim hospodárskym problémom doma,“ vyhlásil americký viceprezident.
Žiadne územné ústupky v prospech separatistov
Súčasťou prípadnej mierovej dohody medzi ukrajinskou vládou a proruskými separatistami nebude uznanie územných ziskov rebelov. Povedal to v sobotu v Mníchove britský minister zahraničia Philip Hammond v Mníchove.
Mierová dohoda podľa neho síce musí zobrať do úvahy územné zmeny, ktoré nastali od septembra, keď bolo v Minsku dohodnuté prímerie, ale to ani jedna zo strán nedodržiavala. „Neznamená to však, že by vojenské zisky mali byť všeobecne považované za nemennú realitu,“ dodal P. Hammond citovaný agentúrou Reuters.
Práve územia dobyté rebelmi, predovšetkým ich postup pri meste Debaľceve, sú údajne problematickou súčasťou nemecko-francúzskej mierovej iniciatívy. Francúzsky prezident sa totiž v sobotu v televízii vyslovil za zváženie väčšej autonómie rebelov a územia, ktoré kontrolujú. Návrh dohody má rátať okrem iného s väčším demilitarizovaným pásmom. Podľa francúzskeho prezidenta by toto pásmo na každej strane demarkačnej línie siahalo do hĺbky 50 až 70 kilometrov.
