Spoločenskovedné výskumy, ktoré sa nepodarilo zopakovať a potvrdiť tak ich zistenia, sú oveľa populárnejšie než tie, ktorých závery boli, naopak, opätovným bádaním dokázané. Vyplýva to z výskumu zverejneného v piatok vo vedeckom časopise Science Advances. Ekonómovia Marta Serraová-Garciová a Uri Gneezy z Kalifornskej univerzity v San Diegu (UCSD) sa vo svojej štúdii pokúšali zistiť, či výskumy, ktoré sa síce zaoberali pútavejšími témami – avšak s o to menej pravdepodobnejšími vyhliadkami, že budú úspešné –, dokázali prilákať viac pozornosti než tie, ktoré skúmali niečo „menej záživné".
Zhromaždili preto údaje o 80 výskumoch, ktoré sa úspešne alebo neúspešne pokúšali replikovať – teda v snahe získať rovnaké výsledky vykonať taký istý výskum za rovnakých podmienok – závery z iných štúdií, ktoré sú všeobecne považované za významné. Zistili, že počet citácií v službe Študovňa Google bol výrazne vyšší v prípade štúdií, ktoré sa replikovať nepodarilo.
Štúdia MIT spochybnila základné odporúčanie. Vnútri sa dá rovnako nakaziť do dvoch aj 20 metrov
„Toto posledné zistenie je v skutku veľavravné," komentoval tieto zistenia psychológ Michael Dougherty z Marylandskej univerzity v College Parku (UMD), podľa ktorého je dlhodobým ukazovateľom kvality výskumu množstvo ich citácií. Zistenie, že výskum, ktorý sa nepodarilo replikovať, je citovaný častejšie, tak podľa neho poukazuje na zásadný problém týkajúci sa toho, nakoľko takáto práca oceňovaná.
Podľa Serraovej-Garciovej však skutočnosť, že sa výskum nepodarilo zopakovať, nevyhnutne neznamená, že jeho pôvodné zistenia sú nesprávne. Replikovateľnosť výskumu totiž môžu ovplyvniť rôzne aspekty, napríklad zmenené vzorce používania internetu. Jej výskum však podľa nej poukazuje na to, že vedci chcú nielen to, aby boli výsledky ich práce presné, avšak usilujú sa aj o publikovanie takých výsledkov, ktoré nejakým spôsobom pútajú pozornosť.
Práca zabíja. Podľahlo jej až 745-tisíc ľudí, ukázala prvá štúdia tohto druhu
Ako uvádza časopis Science, výsledky jej vedeckej štúdie síce korešponduje so závermi tých predchádzajúcich, ktoré naznačujú, že populárny výskum je menej spoľahlivý, no aj v tomto prípade je potrebné zistiť, či sa dá tento záver replikovať – napríklad s použitím inej vzorky štúdií.
Podľa psychológa Briana Noseka z Virgínskej univerzity v Charlottesville (UVA) však môžu byť aj menej senzačné štúdie so silnejšími závermi s odstupom času oveľa citovanejšie. „Všetci sme už videli dosť tínedžerských filmov, aby sme vedeli, že populárne dieťa nakoniec s tým múdrym vždy prehrá. Možno vedecké poznatky fungujú rovnakým spôsobom: tie dôveryhodné si nikto až tak veľmi nevšíma, avšak napriek tomu vydžia a nakoniec zvíťazia," dodal.
