Kto sa bližšie pozrie na úsporné opatrenia európskych vlád – v problémoch sú takmer všetky, musí nadobudnúť dojem, že šetriť vlastne nedokážu. Politici nás presviedčajú, že šetriť znamená zvyšovať výdavky pomalšie, ako by v skutočnosti chceli. Ak sa na to nepodarí získať dodatočné peniaze od občanov, tak si na to požičajú. Niekto to už v budúcnosti zaplatí. Tento modus operandi je pomalou samovraždou. Akurát vlády to odmietajú vidieť.
Španielsko, Taliansko, Grécko, Francúzsko – rovnako ako Slovensko, Maďarsko a mnoho ďalších krajín majú na čele profesionálnych politikov. Ľudí, ktorí nikdy neriadili žiadny podnik a nikdy neriešili žiadne krízové situácie. Tá hŕstka, čo teoreticky vie, čo treba robiť, na to nemá odvahu, aby nestratila podporu voličov, a teda aj šancu udržať si jedinú prácu, ktorú kedy robili. Valiť pred sebou dlhy a zavádzať nové výdavky – vianočné penzie, PPP alebo investičné stimuly: priemerný európsky politik si nevie predstaviť svet, ktorý by mal fungovať inak.
V Grécku si penzisti a preddôchodková generácia zvolili politikov, ktorí im ešte pár mesiacov, nanajvýš rokov, budú sľubovať stabilné dôchodky v eurách a nie drachmách. Mladí sa im na ne v budúcnosti poskladajú, zrejme už v znehodnotenej mene. Slovensko akoby sa rozhodlo vybrať rovnakou cestou. Hlavné „úsporné“ opatrenie Ficovej vlády si vezme ďalšie peniaze od mladých, aby sa zaplatili penzie starším. Keby aspoň varovala, že na sociálny servis už nebude v budúcnosti zďaleka toľko verejných zdrojov, preto by si na penziu, zdravotnú starostlivosť či sociálnu opateru mali mladí riadne prisporiť.
Namiesto toho sú posolstvom vlády prázdne reči o istotách a skresanie disponibilných príjmov, aby sporiť nebolo z čoho. Zoznam ostatných opatrení verne kopíruje priemer európskej politiky: vyššie dane a kozmetické výdavkové škrty. Štátny aparát, najväčší zdroj neefektivity a pokrivenia podnikateľského prostredia, sa nezmení. Hospodárstvo pritom nezachránia politické sľuby, ale práve podnikatelia. Tí jediní vedia tvoriť hodnoty, hľadať nové príležitosti. A tiež riešiť krízy.
Stačí sa pozrieť na bývalý symbol štátnej neefektivity – Sociálnu poisťovňu. Po plejáde politických nominantov stačil jediný manažér zo súkromného sektora a zrazu vymizli podozrivé zmluvy o IT, skončilo sa príživníctvo exekútorov a výber poistného je napriek kríze historicky najrezkejší. Jedna Merkelová a zopár Lopatkov by dokázali dostať Európu do formy, ktorá by bola možno chudobnejšia, no zdravšia než kedykoľvek za uplynulé desaťročia. Súčasné vlády nie sú prostredníkom ozdravenia, ale jeho najväčšou prekážkou.
Viac o šetrní na Slovensku i v Európe si prečítajte v aktuálnom vydaní TRENDU 24/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
