Televízne vysielanie má stále, aj napriek nástupu internetu, svoju silu ovplyvňovať názory a nepriamo aj správanie ľudí. Jeho konzumácia, ak vôbec, klesá iba pozvoľna. Pozitívom je, že TV producenti sa svoj silný vplyv snažia niekedy využiť aj na pozitívne účely.

A deje sa to už desaťročia. Jedným z prvých príkladov pozitívneho dopadu televízie na chudobu bola telenovela Simplemente María, vysielaná v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v Peru. Hlavnou postavou seriálu bola cieľavedomá slúžka Maria.

Po začatí vysielania telenovely v krajine vláda zaznamenala nárast záujmu o vzdelávacie kurzy zamerané na čítanie, písanie a počítanie. Obyčajný seriál v ľuďoch vzbudil záujem o vzdelávanie a prispel k poklesu negramotnosti. Zároveň sa bohaté domácnosti začali správať milšie k svojim slúžkam.

Ako s peniazmi

Zatiaľ čo v prípade tejto telenovely s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o nezamýšľané dopady, vlády aj neziskové organizácie našli inšpiráciu a začali sa pokúšať ovplyvňovať správanie ľudí priamo.

Príkladom je Mexiko. Podľa článku Svetovej banky si tam len sedem percent ľudí vytvára reálne úspory, oproti desiatim percentám v celom regióne Latinskej Ameriky. Zároveň, z najchudobnejších 40 percent Mexičanov len dvanásť percent vlastní bankový účet, oproti 41 percentám v Brazílii.

V čom ale Mexičania nezaostávajú, je vlastníctvo televízie. Minimálne jednu má približne 95 percent domácností. S podporou tamojšej vlády tak experti zo Svetovej banky začali spolupracovať na tvorbe obsahu pre Mucho Corazón. Klasická telenovela, ktorej približne štvrtina epizód má finančnú zápletku, si kladie za cieľ zlepšiť finančnú gramotnosť obyvateľov.

Hlavnú úlohu v seriáli hrala mladá nezávislá žena z vidieckej komunity, s ktorou sa vedelo mnoho divákov stotožniť.

Po niekoľkých epizódach s finančou tematikou výskum zistil, že práve toto stotožnenie sa s postavou malo na správanie ľudí najväčší dopad a zároveň, že sa takýto druh vzdelávania ľuďom páči.

Menej tehotných teenageriek

Televízna produkcia neovplyvňuje správanie ľudí v pozitívnom zmysle len v menej rozvinutých krajinách sveta. Stalo sa tak aj v jednej z najvyspelejších, Spojených štátoch.

Ako minulý týždeň upozornil britský The Economist, v USA je výrazne nadpriemerná miera tehotenstva teenageriek oproti ostatným vyspelým krajinám. Nadpriemerný je aj podiel nečakaných počatí, ktoré tvoria viac ako polovicu z celkového množstva, oproti napríklad tretine vo Francúzsku.

Trend je ale v Spojených štátoch klesajúci a jedným z dôvodov, prečo klesá pôrodnosť tamojších teenageriek, je reality šou 16 and Pregnant (Tehotné v šestnástich), ktorú vysielala televízia MTV.

Dvojica ekonómov z amerického Národného centra pre ekonomický výskum na začiatku minulého roka publikovala štúdiu dokazujúcu priame spojenie medzi vysielaním programu a tehotenstvom dospievajúcich žien.

Za prvých 18 mesiacov vysielania reality show viedla k 5,7-percentnému poklesu rodiacich teenageriek, čo odzrkadľuje približne tretinu z celkového poklesu v krajine za dané obdobie. Skúmanie dát Google Trends a sociálnej siete Twitter tiež potvrdilo zvýšený záujem o informácie ohľadom tehotenstva, antikoncepcie aj potratov.

Nezisková organizácia MTV Staying Alive foundation, financovaná medzi inými fondom Billa a Melindy Gatesových, aj preto spolupracuje s producentmi afrického seriálu Shuga, ktorý si kladie za cieľ bojovať proti rozširovaniu HIV/AIDS.

Nezávideniahodná situácia Indiek

Vedecky podložených dôkazov o vplyve rôznych seriálov alebo relácii na správanie ľudí je veľa. Avšak ukazuje sa, že už len zavedenie televízneho vysielania a zakúpenie televízie do domácnosti má pozitívne dopady.

Ukážkovým príkladom je rozvíjajúca sa India. Napriek jej rastúcej ekonomike a silnejúcej pozícii v globálnom meradle to nie je ideálna krajina pre život. Indovia vykazujú podpriemernú mieru gramotnosti, rovnako tak aj mieru očakávanej dĺžky života. Dve tretiny obyvateľov žijú v nerozvinutých vidieckych oblastiach, pričom približne polovica tamojších domácností nemá zavedenú elektrinu a až tri štvrtiny indických domácností nemajú záchod.

Závideniahodné nie je ani postavenie žien v spoločnosti. Údaje indického ministerstva zdravotníctva z roku 2009 (novšie k dispozícii nie sú) napríklad dokazujú preferenciu pohlaví zo strany rodičov. To znamená, že ak matka očakáva dcéru, je oveľa pravdepodobnejšie, že pôjde na potrat, ako keď by čakala chlapca.

Rodiny sa zároveň rozhodujú o počte detí na základe chlapcov a dievčatá často neberú do úvahy. V školách pripadá na 1 000 chlapcov len 889 dievčat a aj vo všeobecne rozvinutejších mestských oblastiach nie je gramotná až štvrtina žien oproti desatine mužov.

Vládne opatrenia na zlepšenie situácie, ako zákaz potratov z dôvodu preferencie pohlavia alebo mikropôžičky pre podnikateľky, sa v praxi ukazujú ako nie veľmi efektívne. Postavenie žien sa v niektorých oblastiach Indie ale začína zlepšovať vďaka rozmachu televízneho vysielania.

Menej domáceho násilia

Napriek tomu, že indická štátna televízia existuje už desiatky rokov, kvôli slabej technologickej infraštruktúre mnoho ľudí nikdy televíziu nepozeralo. Medzi rokmi 2001 a 2006 vzrástol počet ľudí s prístupom k televíznemu vysielaniu o 150 miliónov, čo je vo vidieckych oblastiach často prvou ukážkou diania v okolitom svete.

Efekt televízneho vysielania na správanie ľudí v jednotlivých dedinách mohla dvojica vedcov Robert Jensen a Emily Oster sledovať vďaka postupnému zavádzaniu signálu v jednotlivých oblastiach, keďže nebol sprístupnený všetkým naraz.

Spomínaná dvojica v rámci výskumu urobila prieskum v 2 700 indických domácnostiach, väčšinou vo vidieckych oblastiach. Ženy vekovej kategórie 15 a viac odpovedali na otázky ohľadom ich životného štýlu, hodnôt či rodinného správania. Aby výsledky dotazníkového prieskumu neboli ovplyvnené problémom medzi deklarovanými a reálnymi preferenciami (ľudia sa v reálnych situáciách nesprávajú vždy tak, ako priznajú v dotazníkoch), výsledky vedci porovnali s reálnymi demografickými dátami.

Záverom výskumu bolo zistenie, že ženy s prístupom k televíznemu vysielaniu sú menej tolerantné voči domácemu násiliu, menej prejavovali preferenciu synov a mali väčšiu pravdepodobnosť žiť v autonómnej domácnosti.

Indické vidiecke domácnosti, ktoré majú prístup k televízii, mali zároveň menšiu mieru pôrodnosti (čo znamená menšie zdravotné riziko pre ženy), ale aj väčšiu pravdepodobnosť podpory vzdelávania svojich dcér, čo môže značiť ich vyššie spoločenské ocenenie, prípadne aspoň priznanie práva na rovnaké zachádzanie, ako majú muži.

Vplyv televízie a aj vysielania niektorých programov na správanie ľudí tak bol vedecký dokázaný vo viacerých krajinách sveta.