Európske krajiny posilnili svoju obranu v reakcii na anexiu ukrajinského polostrova Krym v roku 2014 a rozsiahlu ruskú inváziu na Ukrajinu v roku 2022. V piatok to uviedol think-tank Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS) so sídlom v Londýne, podľa ktorého musia európske štáty podniknúť ešte mnoho krokov, aby boli pripravené čeliť hrozbám z Ruska.
IISS zverejnil správu počas trojdňového stretnutia v Prahe, ktoré sa konalo s cieľom diskutovať o európskych a transatlantických vojenských spôsobilostiach. „NATO nielenže výrazne zvýšilo svoje ambície týkajúce sa odstrašovania a boja proti vojne, ale európski členovia sa snažili riešiť kritické nedostatky v schopnostiach a pripravenosti,“ uvádza sa v správe. „Nie je však prekvapením, že po desaťročiach zanedbávania a nedostatočných investícií je potrebné urobiť viac.“
Správu zverejnili v čase, keď európski lídri vrátane generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho prehodnocovali svoje transatlantické vzťahy v maďarskej Budapešti v nádeji, že druhé funkčné obdobie Donalda Trumpa v pozícii amerického prezidenta prinesie pevný spoločný postoj voči nebezpečenstvu, ktoré predstavuje Rusko.
Trump počas svojho prvého funkčného obdobia v rokoch 2017-2021 tlačil na európskych členov NATO, aby míňali viac na obranu, a to až do výšky najmenej 2 percent hrubého domáceho produktu, a aby sa menej spoliehali na americké vojenské krytie. V tejto súvislosti sa dosiahol určitý pokrok, pričom výdavky európskych členských štátov NATO na obranu v roku 2024 boli o 50 percent vyššie ako pred 10 rokmi, uvádza sa v správe.
Problémy však pretrvávajú, uviedol IISS, pričom pomenoval nedostatok stability vo verejnom financovaní, ktorý „v konečnom dôsledku obmedzuje schopnosť (obranného) priemyslu investovať s istotou“. Okrem toho „regulačné prekážky a uplatňovanie environmentálnych, sociálnych a riadiacich noriem budú naďalej spôsobovať problémy pri investíciách,“ uvádza sa v správe.
Ďalšie dôležité správy
