Ciele Európskej únie na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 či zníženie emisií do roku 2030 o 55 % oproti roku 1990 sú veľmi ambiciózne, no v realite majú štáty obmedzené možnosti na ich naplnenie. Zhodli sa na tom viacerí účastníci Jesennej konferencie Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).
Prekážkou na ceste k dekarbonizácii je podľa energetikov napríklad preferovanie iba niektorých technológií či nezaradenie zemného plynu a jadrovej energie medzi podporované energetické nosiče.
„Máme veľmi ambiciózne ciele, ale nevieme, ako sa k nim dostať. Plánujeme vypnúť uhoľné elektrárne, čo je veľmi ambiciózne, ale to, žiaľ, za takýchto podmienok nedokážeme dodržať,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Karol Galek (na snímke vpravo).
Pokiaľ nebude jasný plán prechodu na bezuhlíkové technológie nielen na národnej, ale aj na celoeurópskej úrovni, hrozí podľa Galeka, že niektoré štáty svoje záväzky dekarbonizácie nedodržia a niektoré budú podvádzať.
Námestník Ministerstva priemyslu a obchodu ČR René Neděla si myslí, že nereálne sú napríklad ciele EÚ v oblasti energetickej efektívnosti. „Som fanúšik EÚ, ale ak si nastavíme ciele, ktoré nie sú realistické, potom zistíme, že veľké množstvo politikov a veľké množstvo voličov bude hovoriť 'poďme preč z EÚ',“ zdôraznil.
Aj podľa neho je dôležitou podmienkou prechodu na bezuhlíkové technológie presný plán, kedy a čo nahradí napríklad uhoľné elektrárne.
„Či už sú to obnoviteľné zdroje, alebo jadro, na stabilitu siete určite budete potrebovať zemný plyn. Ak nebude možnosť aspoň prechodne využívať zemný plyn a investície do zemného plynu, tak tu uhlie zostane,“ dodal Neděla.
Energetici upozornili aj na vysoký pomer elektrickej energie vyrobenej z uhlia v Nemecku, ktoré už dávnejšie ohlásilo zatvorenie všetkých uhoľných aj jadrových elektrární. V prvom polroku tohto roka vyrobili Nemci 27 percent všetkej elektrickej energie práve z uhlia.
Viceprezident pre medzinárodné vzťahy maďarského regulačného úradu pre energetiku a verejné služby Pál Ságvári skonštatoval, že pokiaľ budú uhoľné elektrárne v Nemecku využívané tak intenzívne ako v prvom polroku tohto roka, je to v priamom rozpore s cieľmi EK znížiť emisie do roku 2030 o 55 percent.
