Obchod medzi USA a Čínou je na najlepšej ceste k prelomeniu rekordov, čo je signálom odolných väzieb medzi najvýznamnejšími svetovými ekonomikami. To všetko sa deje uprostred vášnivej rétoriky o národnej bezpečnosti vo Washingtone a obáv z „odstrihnutia sa“. Informuje o tom Bloomberg.
Údaje americkej vlády do novembra naznačujú, že dovoz a vývoz v roku 2022 dosiahne historické maximum, alebo sa k nemu prinajmenšom veľmi priblíži, keď bude 7. februára zverejnená záverečná správa. Peking práve zverejnil svoje vlastné údaje za celý rok, ktoré ukazujú rekordný obchod okolo 760 miliárd dolárov.
Existuje niekoľko varovných signálov. Obchod sa ku koncu roka spomalil, keďže dopyt po dovoze z USA ochladol a Čína mala problémy so zvládnutím covidových obmedzení. Obchodné údaje nie sú upravené o infláciu, čo znamená, že vyššie čísla v dolároch sa nemusia premietnuť do väčšieho množstva odoslaného tovaru.
Napriek tomu sú to pozoruhodné čísla. Ilustrujú, ako hlboko prepojené zostávajú tieto dve ekonomiky – aj keď sa USA snažia brzdiť pokrok Číny a Peking sa snaží čeliť globálnemu vplyvu Washingtonu.
Nedávno sa objavili pozitívne signály ako napríklad prvé osobné stretnutie v novembri medzi prezidentmi Joe Bidenom a Si Ťin-pchingom a plány na ďalšie kontakty na vysokej úrovni, tiež vrátane tohtoročnej návštevy ministra zahraničia Antonyho Blinkena v Číne. Je však nepravdepodobné, že títo dvaja ľahko vyriešia rozdiely, medzi nimi postoj Pekingu k Taiwanu a Juhočínskemu moru, ako aj agresívna snaha Washingtonu obmedziť prístup Pekingu ku kľúčovej polovodičovej technológii.
Čo chcú spoločnosti
„Môže táto technologická vojna trvať a napriek tomu môžu mať veľmi silný obchodný vzťah vo všetkom ostatnom? Môj inštinkt je ‚áno‘,“ povedal David Dollar, vedúci pracovník zahraničnej politiky v Brookings Institution. „Je to založené na ekonomickej efektívnosti, to je to, čo spoločnosti chcú, umožňuje im to dodávať tovar a služby spotrebiteľom.“
Druh „drakonického odporu“, ktorý niektorí vo Washingtone obhajujú, by mal „veľmi negatívny vplyv na životnú úroveň USA,“ povedal. „Jednoducho si nemyslím, že politika USA pôjde touto cestou, bez ohľadu na rétoriku.“ Podobný výpočet pravdepodobne platí aj v Číne, kde ekonomický rast založený na exporte je stále kľúčom k zvýšeniu životnej úrovne a stability.
To je dôvod, prečo toľko obchodu prežilo clá zavedené za prezidenta Donalda Trumpa a ich pokračovanie počas Bidenovej administratívy, ktorá zaviedla množstvo vlastných opatrení zameraných na spomalenie schopnosti Číny vyvíjať pokročilé polovodiče. Kongres tiež schválil legislatívu zameranú na to, čo zákonodarcovia považujú za porušovanie ľudských práv v Číne, a na podporu výroby čipov v USA.
Existenčná hrozba
„Toto je boj o technologickú nadvládu,“ povedal partner v Murray Hill Group, súkromnej a rizikovej spoločnosti zameranej na polovodiče Mike Burns. Neznamená to nevyhnutne širšiu obchodnú trhlinu, povedal, pretože tieto dve krajiny majú odlišné ciele – technologické líderstvo pre USA a technologická autonómia pre Čínu sa navzájom nevylučujú.
Existuje však riziko, že skončia na kolíznom kurze, povedal M. Burns: „USA musia byť opatrné, aby pri ochrane svojho vedenia nevytvorili existenčnú hrozbu pre Čínu tým, že zlikvidujú jej schopnosť posunúť sa smerom k nezávislosti polovodičov.“
Zvyšujúce sa politické napätie v posledných rokoch mohlo mať väčší vplyv na toky fixného kapitálu ako na obchod. Americké spoločnosti spomalili nové investície v Číne. Pre mnohých sa „výpočet rizika/odmeny naklonil proti pokračovaniu v činnosti v Číne,“ povedal Thilo Hanemann, ktorý sleduje priame investície medzi USA a Čínou pre Rhodium Group.
Podniky sú podľa neho znepokojené vyhliadkami rastu samotnej Číny, ako aj rastúcim geopolitickým napätím. „Určite vidíme dôkazy, že investori cúvajú.“
Rétorika a realita
Niektorí sa sťahujú do miest ako Vietnam a Mexiko, čo by týmto krajinám mohlo pomôcť uchmatnúť si väčší podiel z amerického dovozného koláča na úkor Číny – hoci čínske firmy môžu tiež nájsť spôsoby, ako pôsobiť v týchto ekonomikách a pokračovať v predaji do USA.
Medzitým sa čínske investície v USA od prudkého nárastu v polovici roku 2010 dramaticky spomalili. T. Hanemann tento vrchol pripisuje úprave v čínskom práve okolo roku 2014, ktorá poskytla domácim firmám väčšiu voľnosť pri realizácii projektov v zahraničí a viedla k nadmernému množstvu nákupov amerických spoločností a nehnuteľností.
Napriek tomu je v Číne veľa veľkých spoločností s veľkými kapitálovými investíciami, ktoré vykazujú známky dlhodobého zotrvania – a veľa globálnych firiem, ktoré sú ochotné naďalej platiť peniaze.
„Rétorika okolo oddelenia naďalej predbieha realitu,“ povedal Ali Wyne, senior analytik v Eurasia Group a autor nedávnej knihy o vzťahoch medzi USA a Čínou. Pre USA a Čínu „bude ťažké, ak nie nemožné, úplne prerušiť svoje ekonomické väzby“.
Ďalšie dôležité správy
