Obrazy bohatých a chudobných vedľa seba sú sotva niečím novým v meste, ktoré inšpirovalo Charlesa Dickensa a Georga Orwella. Nie sú unikátne ani v centrách ďalších svetových veľkomiest. Ale v dnešnej Británii sú odrazom spoločnosti pod rastúcim tlakom, v ktorej brexit odsáva politickú energiu.

Osem rokov škrtov pred referendom vo výške skoro 140 miliárd libier postihlo verejné služby a sociálnu pomoc. V Londýne bohatstvo a čaro tohto najglobálnejšieho európskeho mesta maskuje zápas najnižšej triedy ľudí, ktorí nemôžu uspokojiť ani základné potreby.

Paradoxné rekordy

„Nemám dosť potravín, tak ich musím niekde získať,“ povedal štyridsaťjedenročný Sean Gibson, ktorý čakal trpezlivo na konci fronty na večeru pri ružovom stánku charity Friends of Essex and London Homeless.

Povedal, že si ako poslíček rozvážajúci jedlo nezarobí dosť na nájomné i jedlo. Zarobí si najviac 960 libier za šesť nedieľ. „Polovica nájmov je tu 600 libier a viac. Ako si to ľudia môžu dovoliť? Je to smiešne,“ povedal.

Zamestnanosť v Británii je rekordná vzhľadom na flexibilné pracovné kontrakty, ako má S. Gibson. Ekonomika je na tom tak dobre, že centrálna banka zvyšuje cenu pôžičiek a miera absolútnej chudoby je na rekordne nízkej úrovni.

Ale podľa správy inštitútu Resolution Foundation z 24. júla, vlani rástla životná úroveň najpomalšie od roku 2012. Výskum charity Shelter zistil, že 55 percent rodín bez domova, ktorí žijú v provizórnom ubytovaní, pracuje. Týchto 33-tisíc rodín predstavuje zvýšenie o 73 percent od roku 2013, vyplýva z výskumu.

„Teraz už bojuje každý za seba,“ povedal Mohammed Nazir, ktorý má na starosti ubytovanie v rade obvode Slough na kraji Londýna. „Sociálne povedomie rýchlo mizne.“

Brexit, či neglexit? 

Premiérka Theresa Mayová zatiaľ denne bojuje, aby si udržala svoje vedenie. Osem členov jej vlády odišlo z kabinetu po tom, čo v júli zverejnila svoj brexitový plán. Namiesto tvorby politiky sa hasia požiare.

Za posledné štyri roky sa vystriedali štyria ministri pre bytovú výstavbu. Stratégia na obmedzenie bezdomovectva je pravidelne odsúvaná stranou, povedal opozičný labouristický poslanec Neil Coyle.

„Hovoríme tomu 'neglexit',“ dodal. „Sú to prípady, keď sa všetky ďalšie dôležité témy zanedbávajú (neglect), kvôli brexitu.“

Vláda plánovala, že v júli zverejní návrhy, ako splní sľub z roku 2017 znížiť do roku 2022 počet bezdomovcov na polovicu a do roku 2027 bezdomovectva vykoreniť úplne. Ministerstvo pre bytovú výstavbu a miestnu správu tvrdia, že ich stále chce zverejniť niekedy počas leta.

Nenápadní bezdomovci

Je ale nepravdepodobné, že by akýkoľvek plán vzal do úvahy rastúci počet ľudí, ako je poslíček S. Gibson, ktorý spí na gauči u priateľov, alebo rodiny v provizórnom ubytovaní v hosteloch.

„Je veľmi ťažké určiť, či je niekto bez domova. Stretávame sa s ľuďmi, ktorí sú celkom pekne oblečení, a snažia sa, aby to nebolo poznať,“ povedal Steven Stuart, ktorý založil Friends of Essex and London Homeless pred rokom a pol sa svojou ženou.

„Keď sa povie bezdomovec, vybaví sa nám muž, čo spí pod dekou v prejazde. Ale dnes má bezdomovectvo mnoho úrovní.“ Len v Londýne môže byť „skryté bezdomovectvo“ 13-krát väčšie, ako počet ľudí na uliciach.

Phil, ktorý nechcel uviesť celé meno, teraz spí v stanici metra Westminster, len niekoľko metrov od parlamentu. „Od ulice vás delí len jedna výplata,“ povedal. „Veľa ľudí si to neuvedomuje.“