V porovnaní s minulým rokom ich počet stúpol vyše štvornásobne. „Žiaci, ktorí neuspeli v externej časti maturitnej skúšky, môžu využiť opravný termín naplánovaný v čase 3. až 8. septembra 2015,“ uviedla hovorkyňa ministerstva školstva Monika Hucáková.

Zlý test

„Sme presvedčení, že príčinou neúspechu žiakov nie sú ich nedostatočné vedomosti, ale rozhodne zle nastavený test z matematiky, ktorý obsahoval veľa úloh vzhľadom na časový priestor, ktorý bol žiakom daný. A navyše, úlohy boli veľmi náročné na výpočty,“ tvrdí riaditeľ gymnázia v Detve Pavel Lalík. „Za príčinu považujeme zle nastavený test z matematiky,“ hovorí tiež Jaroslava Krupárová z vedenia Strednej priemyselnej školy Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici. Ministerstvo na otázky TREND.sk k náročnosti a výsledkom testu neodpovedalo.

Doplnené 16.5.2015 - „Môžeme tvrdiť, že terajšia populácia maturantov dosiahla v tomto teste výsledky, ktoré sú mierne pod naše očakávania. Tohtoročný test bol o čosi náročnejší ako minuloročné, na druhej strane však bol pripravený kvalitne, dobre rozlišuje žiakov a poskytuje aj obraz o úrovni vedomostí a zručností v jednotlivých oblastiach matematiky,” tvrdí rezort.

Dôvodom sprísnenia bola podľa hovorkyne M. Hucákovej snaha vyjsť v ústrety vysokým školám, ktoré zohľadňujú výsledky z externej maturity z matematiky a pripraviť ho tak, aby dôkladne rozlíšil dobrých a slabých žiakov.

Pôjdu na „prijímačky“

Študenti stredných odborných škôl majú matematiku ako dobrovoľný predmet. Na rozdiel od gymnazistov im preto neúspech v externom teste neskomplikuje dosiahnutie maturity. Slabý výsledok im však podobne ako mnohým gymnazistom môže sťažiť postup na vysokú školu. Mnohé univerzity požadujú od študentov aspoň 50-percentnú úspešnosť v testoch z matematiky. Kto ju nemá, musí absolvovať prijímacie skúšky. „Na náročnosť testu sa študenti sťažovali už po jeho dopísaní, uvádzali, že tohtoročný test bol veľmi náročný oproti tým predchádzajúcim, na ktorých cvičili. Aj gymnazisti ho považovali za veľmi ťažký,“ hovorí Marcel Chrvala z vedenia Strednej priemyselnej školy stavebnej Dušana S. Jurkoviča v Trnave.

Chybný druh test

Nastavenie maturitného testu kritizujú aj odborníci – vyčítajú mu, že ho rezort školstva pripravuje tak, aby rozlíšil slabých a dobrých žiakov. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania pri príprave skúšok postupuje tak, že pripravovaný test dá najprv spraviť vzorke žiakov a ak v ňom uspeje väčšina z nich, latku náročnosti zvýši. A postupuje tak dovtedy, kým nie je test nastavený na priemernú úspešnosť okolo 50 percent.

„Lenže maturita nie sú prijímačky, takže nie je potrebné študentov navzájom odlíšiť. Maturitný test je učebnicovým príkladom overovacieho testu – zadáva sa v závere štúdia a jeho cieľom je overiť, čo sa žiak naučil a či spĺňa podmienky na získanie maturity. Výsledok každého respondenta musí závisieť iba od jeho vlastného výkonu a nie od úrovne ostatných respondentov,“ hovorí v časopise Dobrá škola odborník na testovanie vzdelávania Vladimír Burjan.

Slovenčina 52,3 %

Externé testy z vyučovacích jazykov a matematiky písalo od 17. do 20. marca 2015 takmer 47-tisíc maturantov. Do celonárodných skúšok sa zapojilo 726 stredných škôl. Matematiku si mohli študenti vybrať ako voliteľný, alebo ako dobrovoľný predmet, test písalo spolu 6 666 žiakov. Priemerná úspešnosť testu zo slovenčiny dosiahla 52,3 percenta.

Na niektorých školách žiaci vypĺňali testy elektronickou formou, vybraným takmer štyritisíc žiakom ponúklo túto možnosť 176 škôl. Každý žiak povinne maturoval z jedného cudzieho jazyka, gymnazisti si povinne volili vyššiu úroveň obťažnosti – B2.