Matovič zaútočil na dva milióny Slovákov. Chce ich vrátiť do socializmu

Z politického hľadiska sa strana OĽaNO vyprofilovala ako konzervatívna kresťanská strana. Z ekonomického hľadiska sa začína čoraz viac profilovať ako socialistická strana. Svedčí o tom viacero krokov smerujúcich k jednej štátnej IT spoločnosti, jednej lekárenskej distribučnej spoločnosti či jednej zdravotnej poisťovni. To všetko na úkor trhového prostredia a slovenských podnikateľov.

Silný štátny paternalizmus je aj pre niektorých voličov OĽaNO prekvapením, no premiér Igor Matovič za posledného pol roka pomerne významne odkryl svoju ideológiu. S tým, ako na Slovensko prídu nové zdroje z Európskej únie, rastie aj snaha o zavedenie reforiem posilňujúcich rolu štátu.

Superodvod a superpoisťovňa

Denník N minulý týždeň napísal, že premiér Igor Matovič začal v OĽaNO aj pred niektorými kolegami z koalície hovoriť o zlúčení výberu zdravotného a sociálneho poistenia a zavedenia jedného sociálno-zdravotného odvodu. Štátna Sociálna poisťovňa by sa zlúčila so štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, ktorá by zrejme ešte predtým prebrala všetkých poistencov súkromných zdravotných poisťovní. Peniaze by sa tak najprv zbierali do spoločnej kasy a potom sa posielali do fondov sociálneho a zdravotného poistenia.

Šéf poslaneckého klubu OľaNO Michal Šipoš podľa denníka tvrdí, že detaily plánu ešte neexistujú. Nie je to prekvapujúce vzhľadom na to, že na svete neexistuje krajina, kde by bola zlúčená inštitúcia sociálneho a zdravotného poistenia. Bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac, ktorý reformu zdravotného systému realizoval, tvrdí, že zdravotná a sociálna poisťovňa majú radikálne odlišné funkcie. Ich zlúčenie by bolo nelogické.

Exminister Rudolf Zajac o zlúčení poisťovní

To je tak, keď sa zamieňajú pojmy a dojmy. V prvom rade treba povedať, že každé poistenie má iný charakter. Zdravotné poisťovne sú nákupcami zdravotnej starostlivosti pre tých, ktorí ju potrebujú, a sú financované solidárnym spôsobom. V každom prípade však poisťujú isté riziko – chorobu, ak nastane.

Sociálna poisťovňa v rozhodujúcej časti svojej činnosti nepoisťuje žiadne riziko, ide skôr o plnenie penzijných fondov priebežným spôsobom s minimálnou zásluhovosťou. Jediné, čo má trochu charakter poistenia, je poistenie pre prípad choroby – poistenie práceneschopnosti. Trochu by sa mohlo poisteniu ešte podobať poistenie pre prípad nezamestnanosti. To, že sa inštitúcia volá poisťovňa, je skôr jazykový problém, pretože Sociálna poisťovňa na rozdiel od zdravotných poisťovňou určite nie je.

Urobiť by sa dalo niečo iné. Rozdeliť agendu Sociálnej poisťovne na dôchodkovú časť a sociálnu pomoc – to by mala regulovať NBS alebo ministerstvo financií. Všetky veci týkajúce sa práce a zamestnania by mali spadať pod ministerstvo hospodárstva, a pod zdravotníctvo, konkrétne zdravotné poisťovne by malo prejsť poistenie v práceneschopnosti. Tým by sa mohli obe ministerstvá zlúčiť do jedného. To by šlo a malo by to aj racionálne jadro.

Zlúčiť však niečo iba preto, že jedno sa volá poisťovňa, hoci ňou ani nie je, s druhou inštitúciou, ktorá je reálna poisťovňa, je nezmyselné, nerealizovateľné a smiešne. Ale čo možno čakať od nedouka, ktorý jediné, i keď čudné vzdelanie, ktoré mohol mať, devalvoval krádežou diplomovky? 

Boj a unitár pokračuje

Zajacovo tvrdenie dokumentuje aj zahraničná prax, kde je financovanie zdravotného a sociálneho systému striktne oddelené. Existujú obavy, že myšlienka I. Matoviča, aj vzhľadom na absenciu akýchkoľvek podobných úvah v programovom vyhlásení vlády, stojí primárne na jeho dlhodobej snahe zo systému odstrániť súkromné zdravotné poisťovne.

Tie každý rok získavajú nových poistencov, ktorí utekajú zo štátnej poisťovne. Podľa predbežných čísiel aj v tomto roku príde VšZP o ďalších stotisíc poistencov. To všetko napriek masívnej marketingovej kampani, ktorú spustila v auguste. Ku koncu tohto roka bude v súkromných zdravotných poisťovniach poistených viac ako dva milióny Slovákov.

Tento exodus poistencov je podľa prieskumov súkromných zdravotných poisťovní spôsobený najmä menej kvalitnými službami, ktoré štátna poisťovňa ponúka. Nové vedenie VšZP sa bude snažiť situáciu zmeniť a prinavrátiť dôveru v štátnu poisťovňu, no realita je taká, že táto štátna poisťovňa roky zaostáva za súkromnými v poskytovaní služieb a vo vnútornej efektivite vynakladania zdrojov.

Ak by sa mali zdravotné poisťovne zlúčiť do štátnej poisťovne, mnohé výdobytky zdravotného poistenia, za ktoré ľudia vďačia konkurencii na trhu, by sa stratili. Štátna zdravotná poisťovňa by už necítila tlak na efektívne správanie. Pre pol milióna ľudí by to znamenalo stratu služieb a benefitov, na ktoré sú zvyknutí, a ďalšie stovky miliónov eur neefektívne minutých zdrojov.

Šéfovia súkromných zdravotných poisťovní zhodne pripomínajú, že zisk, ktorý poisťovne dosahujú, je rádovo menší než úspory, ktoré v systéme tvoria. Ich celkový kumulovaný zisk je len málo nad desatinu percenta všetkých zdrojov, ktoré do systému plynú. Ak by sa mali odstrániť zisky zo zdravotníctva, bolo by treba zoštátniť všetky subjekty, ktoré v ňom pôsobia. A tých je podľa bývalého ministra zdravotníctva Tomáša Druckera až 99 percent.

Nerealizovateľný projekt

Neexistencia príkladu spájania sociálnej a zdravotnej poisťovne zo zahraničia nie je jediným problémom tejto myšlienky. Podľa opýtaných expertov je spájanie poisťovní nerealizovateľné. „Nemyslím si, že by to fungovalo,“ hovorí bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník. Sú to podľa neho dva rozdielne a najmä zložito fungujúce systémy. Ak je problémom zisk zdravotných poisťovní, ten sa dá podľa Ľ. Kaníka riešiť jednoducho na podobnom princípe, ako sa vyriešil v prípade dôchodkových správcovských spoločností. Tým štát určil maximálnu odmenu ako fixné percento zo spravovaných zdrojov.

Bývalý štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Ivan Švejna označuje myšlienku za bizarnú. Podľa neho sa nepresadila realizácia ani omnoho jednoduchších zmien v sociálnom systéme. S týmto postojom súhlasí aj analytik spoločnosti INESS Martin Vlachynský. Podľa neho „len jednotný výber daní a odvodov (UNITAS) zavádzame už 15 rokov, zavedenie ročného zúčtovania sociálnych odvodov sa odkladalo už niekoľkokrát“. To poukazuje na fakt, že úpravy súčasných komplexných systémov sú výrazne náročné z technického, legislatívneho, ale aj manažérskeho hľadiska.

Martin Vlachynský, analytik INESS

Myšlienka jednej štátnej zdravotnej poisťovne priťahuje slovenských politikov tým viac, čím viac z nej poistenci utekajú k súkromníkom. Spojenie je nelogický krok a neviem si takúto inštitucionálnu fúziu predstaviť v praxi.

Oba systémy fungujú na úplne iných princípoch. Sociálna poisťovňa je prietokový ohrievač, do ktorej prídu odvody a následne ich podľa matematického vzorca pošle ďalej. Zdravotné poisťovne majú aktívnejšiu úlohu, sú nákupcami zdravotnej starostlivosti, dojednávajú podmienky s poskytovateľmi.

Sociálna poisťovňa je jedným zo symbolov skostnatenej neefektívnej štátnej inštitúcie. Naviac politici veľmi radi využívajú jej zdroje na neuvážené predvolebné dary, preto je z dlhodobého hľadiska v sociálnej poisťovni obrovská diera.

Nebojím sa povedať, že pre budúcnosť zdravotníctva by takéto spojenie bolo definitívnou katastrofou. Slovenské zdravotníctvo potrebuje presný opak - rozprúdiť súťaž medzi poisťovňami, čo dosiahneme skôr rozdelením dominantnej štátnej poisťovne a odpredajom časti jej kmeňa.

Tým ale nechcem povedať, že nemá byť lepšie prepojenie medzi sociálnym a zdravotným systémom. To sa však nerobí formálnym prepojením inštitúcií, ale jasnejším zadefinovaním produktov, kompetencií a tokov hodnôt medzi sociálnym a zdravotným systémom.

Pozn.: Činnosť INESS podporila aj poisťovňa Dôvera

Manažérska neschopnosť

Víťazná strana má legitímne právo otvoriť diskusiu o otázkach, ktoré považuje za dôležité. Skúsenosti s tvorbou reformného plánu však ukazujú, že rozhodnutia vlády sa realizujú za zatvorenými dverami a pod taktovkou premiéra a ministra financií. Napriek tomu, že podľa medializovaných informácií na pláne reformy pracuje viac ako sto expertov, veľká väčšina z nich sú zamestnancami ministerstva financií z analytických útvarov Inštitútu finančnej politiky a Útvaru hodnoty za peniaze. To naznačuje, že tvorba reformného plánu je plne pod kontrolou Igora Matoviča.

Väčším rizikom ako absencia verejnej diskusie o kľúčových reformách Slovenska je však absencia manažérskych schopností nominantov OĽaNO. Odchod veľkého množstva ľudí z ministerstva poľnohospodárstva či ministerstva zdravotníctva vytvára obavy o stratu kontinuity fungovania ministerstiev. Obzvlášť kritická situácia je podľa dobre informovaných zdrojov na ministerstve zdravotníctva. To prestalo komunikovať okrem verejnosti s prakticky všetkými odbornými a profesnými organizáciami. Bývalý minister zdravotníctva Tomáš Drucker označil počínanie ministra Mareka Krajčího za „katastrofu“.

Práve zdravotníctvo a jeho reforma pritom bolo pilierom predvolebnej kampane OĽaNO. Problém zdravotníctva nie je len v objeme zdrojov, ale najmä v potrebe hlbokých systémových reforiem počnúc stratifikáciou štátnych nemocníc cez ich financovanie, až po reformu ambulantnej sféry či vytvorenia systému dlhodobej starostlivosti. To všetko sú témy, ktoré si pri starnúcej slovenskej populácii vyžadujú takmer okamžité riešenie. Podľa odborníkov prípadné zoštátnenie zdravotných poisťovní pri kľúčových problémov neprinesie nič pozitívne.

Socialistická vízia

Ak nejaký systém nefunguje, je prirodzené snažiť sa miesto neho vytvoriť systém nový – funkčný. Avšak v realite nie je možné takmer nikdy začať na zelenej lúke. Zdravotné alebo sociálne systémy, ktoré európske štáty používajú, sa budovali dekády. Ako prvý s nimi prišiel kancelár Nemeckej ríše Otto Bismarck pred viac ako 120 rokmi, a väčšina ostatných krajín ich zaviedla po jeho vzore po druhej svetovej vojne. Tieto systémy boli neustále upravované podľa potrieb a zlyhaní, ktoré v systéme pravidelne nastávajú.

Modelom, ktorý je pre mnohých socialisticky zmýšľajúcich politikov príkladom, je Veľká Británia, v ktorej je veľká majorita zdravotnej infraštruktúry v rukách štátu. Podľa vyjadrení politikov OĽaNO sa zdá, že práve toto je model, ku ktorému potenciálne cielia. Jeho financovanie už nie je založené na konkurencii zdravotných poisťovní, ale na priamom prerozdeľovaní vládnych zdrojov subjektom v zdravotníctve – väčšinou štátnym. Neustále sa však tvoria nové orgány a komisie, ktorých cieľom je zabrániť ďalšiemu plytvaniu peňazí. Z britského zdravotného systému sa stala politická mašinéria. Jeho nízka efektivita si vyžadovala viacero významných reforiem, ktoré však z pohľadu výsledkov britskému zdravotníctvu príliš nepomohli.

Podľa rebríčku Euro Health Consumer Index 2018 sa Spojené kráľovstvo nachádza v Európe na 16. mieste a je len o jednu priečku lepšie ako Slovensko. A to napriek značne vyššiemu vynakladaniu zdrojov na zdravotníctvo. Aj preto sa za pol storočie žiadna európska krajina nesnažila okopírovať britský zdravotný systém, čo je dostatočným mementom na to, aby sa tomu vyhlo aj Slovensko.

Dušan Zachar, analytik INEKO

Ak nehovoríme o jednotnom výbere poistenia pri ponechaní plurality zdravotných poisťovní, ale o úplnom zrušení systému viacerých zdravotných poistení a nastolení jednej poisťovne, ktorá by vyberala, ako aj rozdeľovala okrem iného peniaze z verejného zdravotného poistenia, tak podobnú neplodnú diskusiu sme tu už mali za čias Roberta Fica.

Takéto diskusie negarantujú pacientom lepšiu zdravotnú starostlivosť. Sú výhodné len pre vládnucich politikov, ktorí tým získavajú politickú agendu, ktorou dokážu zahlcovať verejnú diskusiu a prekrývať skutočné problémy slovenského zdravotníctva, kde nevidno progres, ktorý budú voliči očakávať.

Aj keď by sme zmenili systém sociálneho a zdravotného poistenia na unitárny, tak by to bez odškodnenia majiteľov súkromných zdravotných poisťovní nešlo. Bez odškodnenia by sme sa totiž blížili k znárodneniu.

Pozn.: Inštitút INEKO realizuje projekty, ktoré podporujú o.i. aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union. Nemajú žiaden vplyv na obsah výstupov a komentárov inštitútu INEKO. 

 

Upozornenie

Vydavateľstvo NMH, ktorého súčasťou je aj TREND, rovnako ako zdravotná poisťovňa Dôvera, sú vlastnené spoločnosťou Penta Investments

Aktualizované: v článku bol aktualizovaný správny počet poistencov súkromných zdravotných poisťovní, ktorý presahuje dva milióny poistencov