Skupina ôsmich ministrov financií EÚ vrátane ministra financií SR Igora Matoviča (OĽANO) sa podpísala pod dokument, v ktorom upozorňuje členské štáty, aby v prvom rade mysleli na zdravie svojich verejných financií a znižovali verejný dlh, ktorý vznikol počas koronakrízy.
Akékoľvek reformy podľa nich nesmú ohroziť fiškálnu udržateľnosť ani oslabiť ciele znižovania dlhu. Na sociálnej sieti o tom informoval rezort financií.
Rezorty majú záujem o zvyšovanie výdavkov, Matovič si chce na to posvietiť
Ministerstvo financií tak potvrdilo svoju prioritu, ktorou ostávajú zdravé verejné financie s dôrazom na ich dlhodobú udržateľnosť.
„Udržateľné verejné financie vytvárajú dôveru a fiškálny priestor pre politické priority. Rovnako sú dôležité pre riešenie budúcich kríz a zdolávaní výziev,“ píše sa v spoločnom dokumente ministrov. „Zníženie dlhu musí zostať spoločným cieľom."
Európska únia minulý rok pre pandémiu pozastavila svoje obvyklé výdavkové pravidlá, čo členským štátom umožnilo zvýšiť výdavky a tak aj deficit verejných financií bez hrozby sankcie.
Osem ministrov v dokumente naznačuje, že sú ochotní podporiť opätovné uplatňovanie fiškálnych pravidiel, a to pravdepodobne na začiatku roka 2023. Dokument podporili ministri financií Česka, Dánska, Fínska, Holandska, Lotyšska, Rakúska, Slovenska a Švédska.
Slovenská priemerná mzda je po prepočte cez paritu kúpnej sily najnižšia v EÚ
Slovensko vlani hospodárilo s deficitom 6,16 percent hrubého domáceho produktu (HDP), pričom pôvodne schválený rozpočet počítal s deficitom 0,49 percent HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) odhadla vplyv samotnej pandémie na deficit verejnej správy v minulom roku vo výške 3,9 percent HDP.
V tomto roku vláda ráta s deficitom vo výške 9,472 miliardy eur, čo je takmer desať percent HDP. RRZ odhaduje deficit na 6,911 miliardy eur alebo 7,12 percent HDP. To je o 4,12 percenta HDP viac ako povoľovali pred pandémiou platné kritériá EÚ.
