Ekonóm Tomáš Hellebrandt počas leta oznámil odchod z Útvaru hodnoty za peniaze. V tom čase svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa nedokázal stotožniť so spôsobom, akým minister financií Igor Matovič z OĽaNO presadil rodinný balíček. Rovnako situáciu hodnotí aj v súčasnosti, pričom dopĺňa, že sa na predošlej pozícii cítil zbytočný.
Zlom nastal pri rodinnom balíčku
Hellebrandta v auguste tohto roku podporila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Tá mu v SMS správe poďakovala za zámer pracovať vo verejnej službe a ocenila jeho principiálny postoj po prekročení hodnotových hraníc.
Ekonóm svoj odchod z Útvaru hodnoty za peniaze zhodnotil aj s odstupom času. Pre denník Pravda sa vyjadril, že sa na poste cítil zbytočný.
„Z mojej skúsenosti nemal Igor Matovič záujem o odbornú diskusiu, najmä v tých témach, ktoré on vnímal ako svoje srdcovky," konštatuje.
„Som človek, ktorý keď nemá možnosť participovať na dôležitých rozhodnutiach, ktoré sa dejú v rámci nejakej internej diskusie a zároveň som obmedzený vo verejnom vyjadrovaní, práca je pre mňa o ničom,“ pokračoval v rozhovore pre denník Pravda.
Zároveň dopĺňa, že zlom nastal v momente, kedy došlo k hlasovaniu o rodinnom balíčku s pomocou fašistov. Podľa jeho slov sa tak k pocitu zbytočnosti pridružil aj pocit hanby.
Takto by to bolo v ideálnom svete
Na otázku redaktora, či vláda v súčasnosti dostatočne bojuje proti zdražovaniu, odpovedal T. Hellebrandt opatrnejšie.
„Mne sa zdá, že nie, ale popravde, možno existujú objektívne dôvody, prečo nie je možné urobiť ideálne riešenie,“ vyjadril sa.
Zároveň nadviazal, že by mala pomoc ľuďom v ideálnom svete spĺňať 3 kritériá - adresnosť, dočasnosť a podpora príjmov, nie spotreby.
„Keď sa pozrieme na to, aké opatrenia vláda prijala, tak spĺňa len jedno z týchto kritérií a tým je dočasnosť. Zastropovanie cien je plošné, a tým, že vláda stropuje ceny tak podporuje spotrebu,“ hodnotí ekonóm.
Podľa neho by bolo vhodnejšie poskytnúť domácnostiam a spotrebiteľom finančnú pomoc priamo a nechať na nich, ako peniaze využijú.
„Mohli by sa rozhodnúť, či pomoc využijú na energie alebo sa budú snažiť energiami šetriť a časť pomoci využijú na inú spotrebu. Navyše, takúto pomoc by bolo možné cieliť na nízkopríjmové domácnosti a strednú triedu. Nemá zmysel dotovať ceny energií pre bohaté rodiny, ktoré tým budú napríklad vyhrievať bazény," uzatvára T. Hellebrandt.
Ďalšie dôležité správy
