Matku všetkých volieb vyhrali flámski nacionalisti. Zobrali voličov krajnej pravici

Bart De Wever Zdroj: SITA / AP

Na celonárodnej úrovni získala vyše 20 percent, v „domovskom“ Flámsku ešte o desať percent viac. Je však otázkou  - a presne na to J.-L. Dehaene narážal – či má so svojím programom flámskeho umierneného nacionalizmu a konfederalizácie kráľovstva skutočne šancu dohodnúť sa v komplikovanej štruktúre belgickej politiky na koaličnej vláde, ktorá by jej umožnila prejsť od slov k činom.

Flámsko inak, Valónsko inak

Voľby v Belgicku sa teda neskončili prekvapením. N-VA vyhrala celkovo i „doma“, najsilnejšou stranou na južnej, frankofónnej časti hranice, zostávajú sociálni demokrati súčasného premiéra Elia di Rupa. Vo Valónsku získali okolo 30 percent hlasov, teda podobne ako N-VA vo Flámsku, na federálnej úrovni dosiahli len na desať percent a sú tak až tretí. O niečo úspešnejší totiž boli flámski kresťanskí demokrati z CD&V. Úspech na celonárodnej úrovni zaznamenali aj liberáli z oboch jazykových skupín, flámska OpenVLD a podobne orientované frankofónne Reformné hnutie (MR).

Zaujímavou správou je prepad krajne pravicového Flámskeho záujmu, ktorý v posledných voľbách v roku 2010 získal na federálnej úrovni takmer osem percent, ale teraz len približne polovicu tejto podpory. Vo Flámsku samotnom je táto podpora oproti výsledkom spred štyroch rokov tretinová. Napriek tomu aj táto strana v súbežne konaných voľbách do Európskeho parlamentu v zásade uspela a udrží si jedného zo svojich doterajších dvoch europoslancov.

Mimochodom N-VA zaznamenala úspech  aj v tomto európskom rozmere nedeľných volieb a namiesto jedného zástupcu bude mať v Bruseli a Štrasburgu štyroch svojich zákonodarcov. Belgičania tento rok po prvý raz volili v hlasovaní označovanom v médiách ako „Matka všetkých volieb“. Okrem Európskeho parlamentu vyberali priamo 150 zákonodarcov svojho federálneho parlamentu a regionálne parlamenty vo Flámsku, Valónsku, dvojjazyčnom Bruseli a pre nemeckú menšinu. Rozhodli tak aj o zákonodarnom zbore frankofónnej menšiny, ktorý tvoria poslanci z Valónska a francúzsky hovoriaca časť bruselských poslancov. Nepriamo navyše ovplyvnili zloženie belgického Senátu.

Po ústavnej reforme z roku 2011 navyše začal platiť súbeh volebných období na rôznych úrovniach. Platí teda, že strany, ktoré teraz uspejú v povolebných manévroch, budú môcť riadiť belgickú politiku budúcich päť rokov. A neúspešné zoskupenia nemajú šancu „zahojiť sa“ na niektorých ďalších voľbách. Po roku 2010 trvalo belgickým politikom rekordných a z určitého uhla pohľadu obdivuhodných 541 dní, než dokázali zostaviť terajšiu federálnu vládu tvorenú koalíciou šiestich strán z oboch častí jazykovej hranice. Teraz bude mať prvý pokus De Wevera N-VA. A je otázkou, ako si povedie.

Tri priekopy

Ako v redakčnom komentári denníka belgického Le Soir poznamenala jeho šéfredaktorka Béatrice Delvauxová, Belgicko zostáva rozdelené najmenej tromi hlbokými priekopami.

Prvou je jazyková hranica a teda delenie na frankofónny juh a flámsky sever. Druhým a súvisiacim je ideologická nekompatibilita dvoch najväčších strán v oboch regiónoch. Sever reprezentuje N-VA a juh sociálnodemokratická PS. Tretia a podľa nej najzásadnejšia sa týka faktu, že N-VA podľa všetkého prebrala voličov predovšetkým z krajnej pravice, Flámskemu záujmu a podobným zoskupeniam. Neodobrala tak priaznivcov tradičným flámskym stranám.

Osud rokovaní o budúcej vláde tak bude do veľkej miery závisieť na postoji kresťanských demokratov, ktorí by spolu s flámskymi liberálmi a socialistami mohli na severe krajiny dať za určitých podmienok dohromady alternatívnu väčšinu.

Autor je spravodajcom ČTK v Bruseli. Pre TREND píše pravidelný Zápisník z Bruselu.

Predvolebné plagáty v Bruseli Zdroj: SITA / AP

Staršie vydania Volieb vo svete si môžete prečítať po kliknutí na tento link