Stojí za ňou Diego Roda, ktorého v poslednom nedopísanom článku spomína zavraždený novinár Ján Kuciak. Text vyšiel po jeho smrti v mnohých vydavateľstvách na Slovensku, aj v cudzine.
CO.BE.R. a niekoľko ďalších firiem dlhovalo podľa dokumentov peniaze na daniach, ale aj sociálnej či zdravotnej poisťovni. Tieto firmy v rovnakom čase navyše žiadali o platby z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) na pôdu, ku ktorej nemali nájomné zmluvy. Napriek upozorneniu a nedodržiavaniu podmienok tieto subjekty platby od štátu z eurofondov dostali a ani prenájom pôdy im SPF nevypovedal.
Oficiálne medzery
Ako je to možné? Žiaľ tak, že pravidlá pre prenájom pôdy od pozemkového fondu a priame platby od PPA už dlhodobo ponúkajú oficiálne legislatívne diery. Špekulantom umožňujú nie nelegálny prístup k peniazom a často na to doplácajú drobní farmári.
TREND už v minulosti riešil prípady, keď farmár s vlastnou alebo prenajatou pôdou mal problém získať platbu od PPA, pretože na rovnakú pôdu si už peniaze vypýtal niekto iný. Pýtate sa, ako je to možné, keď papier o prenájme či vlastníctve má len jeden subjekt? Logika slovenských úradov, minimálne PPA, takto nefunguje. Pre platobnú agentúru je kľúčové či pôdu obrábate. Nemusíte ju ani vlastniť, ani si ju nemusíte oficiálne prenajímať, ale peniaze na ňu získať môžete.
Problém nastane, ak sa o platbu na rovnakú pôdu uchádzajú dvaja či viacerí farmári. Vtedy aj PPA spozornie a vyzve žiadateľov o preukázanie nároku na obrábanie. Dovtedy platbu zníži. Zmeniť to, podľa informácií, ktoré TRENDU vlani k jednému prípadu poskytla samotná agentúra, môže „napríklad súdne rozhodnutie“.
Kto z drobných farmárov však má čas a peniaze čakať do rozhodnutia súdu, že skutočne môžu pracovať na svojej pôde? Navyše, ak proti nim často stoja oveľa väčšie a vplyvnejšie skupiny? To je zrejme aj dôvod, prečo sa o platbu od PPA sporí len zlomok farmárov, aj keď frekvencia medializovaných prípadov naznačuje, že ich môže byť oveľa viac.
Zdroj: SITA/Robert Tappert
Boja sa sťažovať?
Len pre ilustráciu, v roku 2015 podali na platobnú agentúru poľnohospodári spolu takmer 18 400 žiadostí. Sporné právo užívania bolo zistené len u 59 žiadateľov, teda u necelého pol percenta žiadostí. Toto číslo je pritom medziročne podľa PPA veľmi podobné.
Extrémne prípady potom vyzerajú tak, že drobný poľnohospodár si prenajme pôdu, platí za ňu nájom aj daň, no k platbe od PPA sa na rozdiel od iných nedostane. Lebo má pôdu v „revíri“ niekoho iného. V horšom prípade sa ani nepoteší z úrody. Objavili sa už aj prípady, keď potom ako farmár so skutočným právom k pôde obsial pole, ho iný, ktorý si nárokuje peniaze od agentúry, preoral a zasial si na ňom svoje plodiny. Pole odfotil a fotku poslal PPA.
Podobne to funguje aj s pozemkovým fondom. K prvotnej žiadosti o prenájom pôdy sa dokladá potvrdenie od daniarov, zdravotnej aj sociálnej poisťovne o tom, že záujemca nemá nedoplatky. Tiež potvrdenie o vysporiadaní záväzkov od obce, v ktorej si chce žiadateľ prenajať pozemky. No pokrivkáva aj kontrola povinností počas samotného nájmu. A posledné medializované prípady ukazujú, že kontrola je nedostatočná aj v súvislosti s dodatkami nájomných zmlúv.
Zdroj: SITA / AP
Argumenty vedenia
Práve množstvom zmlúv a automatickosťou ich podpisovania argumentuje aj terajšia ministerka G. Matečná. Čo sa týka upozornení zverejnených L. Nicholsonovou uviedla, že „nie je možné len tak od zmluvy odstúpiť.“ Právne oddelenie SPF totiž na podnet, že nájomca má dlhy a neplatí ani daň z pozemku, reagovalo, že to nie je dôvod na ukončenie prenájmu, lebo pôdu obhospodaruje a SPF nájom platí.
G. Matečná ešte dodala, že je „mylné“ domnievať sa, že pravidlá na čerpanie platieb z PPA, ktoré idú z eurofondov, určuje Slovensko. Určuje ich Európska únia.
Nuž, k tomuto možno uviesť len jedno. Už mnohokrát sa ukázalo, že pri prijímaní rôznych európskych smerníc a pravidiel dokážu byť slovenskí úradníci pápežskejší ako pápež. Cez svoje iniciatívne zlepšováky už neraz pritvrdili regulácie tak, že išli nad rámec únie a boli aj najprísnejšie. Škoda, že sa tak nestalo aj v prípade PPA. Pretože práve v tejto oblasti by (ne)slovenskí poľnohospodári evidentne prísnejšie podmienky potrebovali ako soľ. Už roky.
