Ministerky odporúčajú, aby školské zariadenia v nasledujúcom období vyberali na prípravu pokrmov slovenské mäso. Ako alternatívu vidia aj bezmäsitý jedálniček. Prioritou oboch rezortov je podľa ich šéfok bezpečnosť potravín a rovnako zdravia detí.

„Vážne chcem upozorniť školy a ich zriaďovateľov, mestá, obce, samosprávne kraje, aby v žiadnom prípade nepodceňovali riziko nekvalitných potravín u detí. Vláda môže len odporučiť, samospráva musí konať. Školy totiž neraz hľadajú ľahšiu cestu, hľadia len na nižšiu cenu. Žiadne peniaze nestoja za to, aby sme hazardovali so zdravím našich detí,“ uviedla šéfka agrorezortu Gabriela Matečná.

Pripomenula, že zodpovednosť majú najmä tí, ktorí sú zriaďovateľmi škôl. Podľa jej slov sa už niektoré školy dohodli s farmármi v ich blízkosti, ktorí sú držiteľmi certifikátov na rozrábku mäsa, na vzájomnej spolupráci. „Odporúčam školám, aby sa poobzerali po okolí na slovenské farmy, ktoré im toto budú schopné zabezpečiť,“ zdôraznila šéfka agrorezortu.

G. Matečná pripomenula aj materiál Zásady pre zvýšenie bezpečnosti a kvality nakupovaných potravín, ktorý schválila vláda SR v roku 2016. Ten zároveň agrorezort distribuoval viac ako 3-tisíc starostom obcí, primátorom a županom.

„Keby sa týmto uznesením boli riadili a usmerňovali školy či škôlky v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, určite by mohli predísť takýmto situáciám, ktoré sú dnes,“ podotkla G. Matečná.

Šéfka rezortu školstva zasa uviedla, že na otázkach bezpečnosti a kvality potravín na školách s agrorezortom dlhodobo spolupracujú. „Reagujeme na tie opatrenia, ktoré oni uvádzajú do praxe. Pomáhame školám, aby ich dokázali uplatniť,“ priblížila M. Lubyová.

Matečná: Školy by sa mali obrátiť na slovenských farmárov

Zdroj: TASR

Ako dodala, v následnosti na nariadenie z roku 2016 ministerstvo školstva vypracovalo Materiálno-spotrebné normy a receptúry pre školské stravovanie. V súvislosti so škandálom s poľskou hovädzinou robí Slovensko podľa G. Matečnej konkrétne opatrenia, aby sa k spotrebiteľom dostali len bezpečné a kvalitné potraviny, školy a školské zariadenia nevynímajúc.

G. Matečná vyzvala poľského veľvyslanca, aby poľská strana prekontrolovala aj ďalšie bitúnky. Tiež pripomenula 24-hodinové bezpečnostné kontroly, ktoré vykonávajú regionálne úrady verejného zdravotnícva pod pôsobnosťou Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. V súvislosti s nebezpečným poľským mäsom platí, že jeho konzumenta môžu ohroziť choroby ako salmonelóza, pasterelóza, chlamydióza, paratuberkulóza, parazitárne ochorenia.