Uviedla to v utorok na brífingu podpredsedníčka vlády, šéfka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Gabriela Matečná (SNS), za účasti poslanca Národnej rady (NR) SR za SNS Radovana Baláža a generálneho riaditeľa Sekcie potravinárstva a obchodu MPRV SR Milana Lapšanského.
„Občania sa nás pýtajú, prečo je na pultoch tak málo slovenských potravín? Prečo sú slovenské potraviny drahšie ako zahraničné? A prečo potraviny tej istej značky sú u nás menej kvalitné ako v západných krajinách. Dôvodom sú najmä vysoké obchodné prirážky, ale aj množstvo ďalších neprimeraných praktík reťazcov. Naša trpezlivosť s týmto drakonickým správaním skončila,“ vyhlásila G. Matečná. Ako príklad ministerka podľa denníka Pravda uviedla rožky, pri ktorých ide až o 66-percentnú prirážku.
Zneužívanie postavenia
Podľa ministerkiných slov obchodné reťazce zneužívajú svoje dominantné postavenie a preto tam, kde nefunguje trh, musí zasiahnuť štát. Mimoriadny odvod vo výške 2,5 percenta by mal priniesť do štátneho rozpočtu približne 120 miliónov eur. Všetky financie z neho pôjdu naspäť do agrosektora na vytvorenie rizikového fondu, marketingového fondu, na boj proti klimatickým zmenám, na podporu farmárov a potravinárov a na zintenzívnenie potravinových kontrol na všetkých úrovniach.
Na zvýšenie cien v obchodoch pre odvod podľa G. Matečnej nie je dôvod. „Na akékoľvek zvýšenie cien nevidíme žiadny dôvod. Reťazce majú u nás obrovské obchodné prirážky, znevýhodňujú slovenské produkty a ich zisky sú vyššie ako v západnej Európe. Chceme, aby naši výrobcovia potravín mali slušne zaplatené za dodaný tovar. A chceme tiež, aby spotrebitelia mali na pultoch dostatok domácich potravín,“ podčiarkla.
Podľa M. Lapšanského majú obchodné reťazce v SR dominantné postavenie, ktoré využívajú, ale, bohužiaľ, niekedy aj zneužívajú. „Obchodné reťazce v minulosti zlikvidovali tisícky drobných predajcov a zabezpečili si tak dominantné postavenie na trhu. Využívajú nátlak na slovenských výrobcov potravín, ktorí sú neraz nútení predávať aj pod výrobné náklady. Za minulý rok vzrástli ceny potravín o 5,4 percenta, ale toto zvýšenie sa vôbec nepremietlo do cien ich dodávateľov, teda poľnohospodárov a potravinárov“.
Cieľom odvodu je rovnomernejšie rozdeliť financie v potravinovom dodávateľskom reťazci, aby neprosperoval len obchod, ktorý vyváža väčšinu ziskov do zahraničia a okrem premieňania polí na predajne neprináša pridanú hodnotu. „Chceme, aby mali férový podiel aj poľnohospodári a spracovatelia, teda tí, ktorí vyrábajú pridanú hodnotu, starajú sa o pôdu a zabezpečujú našu potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť,“ podčiarkol M. Lapšanský. Slovensko je podľa neho jedným z najlepších maloobchodných trhov v Európe.
Limit: 5-tisíc eur
„Trpezlivosť Slovenskej národnej strany (SNS) s reťazcami, ktoré svojím neakceptovateľným honom za ziskom zatláčajú slovenských farmárov a potravinárov za hranice existencie, skončila. Reťazce si nasadzujú dvoj- až trojciferné obchodné prirážky, znevýhodňujú slovenských výrobcov a používajú nekalé praktiky, pretože vedia, že slovenský spotrebiteľ preferuje domáce potraviny,“ uviedol M. Baláž, ktorý je zároveň jedným z predkladateľom poslaneckého zákona o mimoriadnom odvode pre obchodné reťazce.
Odvod by podľa navrhovaného zákona mali platiť spoločnosti, ktoré sú prevádzkovateľmi potravinárskeho podniku, majú prevádzky aspoň v dvoch okresoch, aspoň 10 percent obratu pochádza z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi a prevádzky majú jednotný dizajn, spoločnú komunikáciu a spoločné marketingové aktivity.
Základom odvodu bude čistý obrat obchodného reťazca za príslušné odvodové obdobie. Mimoriadny odvod bude vo výške 2,5 percenta obratu a odvodovým obdobím budú tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace príslušného účtovného obdobia. Obchodný reťazec odvod nebude platiť, ak výška odvodu za príslušné odvodové obdobie nepresiahne sumu 5-tisíc eur.