Zmeniť sa to snaží napríklad iniciatíva Biela vrana, ktorá každoročne oceňuje ľudí s odvahou nahlásiť nekalé praktiky. Na Slovensku už od 1. januára platí zákon 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti, aj keď väčšinu povinností podľa tohto zákona je potrebné splniť až od 1.júla tohto roku. Ako ovplyvní podnikateľské a teda aj slovenské investičné prostredie?
Nezabudnite na smernicu
V praxi je najväčšia zmena v nutnosti prijať smernicu s whistleblowing mechanizmom v každej firme nad 50 zamestnancov. Štátne orgány musia mať pravidlá pre prípad oznamovania bez ohľadu na počet zamestnancov. Autori zákona sa navyše spoliehajú na to, že oznamovateľov motivuje už len to, že ich zamestnávateľ bude musieť o smernici informovať.
Čo sa stane ak zamestnanec oznámi protispoločenskú činnosť vo firme?
Zákon v takom prípade poskytuje zamestnancovi rôzne druhy ochrany pred zneužitím moci zamestnávateľa. Pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti má zamestnanec možnosť si vybaviť status tzv. chráneného oznamovateľa, ktorý následne spadá pod ochranu Inšpektorátu práce. Prípadnú výpoveď pre nadbytočnosť by v takom prípade musel zamestnávateľovi odobriť Inšpektorát práce, ktorý by mal preveriť, či táto výpoveď nesúvisí s podaním oznámenia o protispoločenskej činnosti. Účinnosť zákona v praxi je zatiaľ otázna. Z pohľadu oznamovateľa je otázne, nakoľko efektívna bude ochrana poskytovaná zákonom. Z pohľadu spoločností sa vynára otázka, či uvedený zákon prinesie aj nejaký úžitok, napríklad zlepšenie fungovania interných procesov spoločnosti, alebo či to bude len ďalšia administratívna záťaž pre podnikateľa. Na výsledky si nejaký čas budeme musieť počkať. Za pozitívum môžeme zatiaľ brať fakt, že na Slovensku vôbec takýto zákon vznikol a to aj bez toho, aby nám to nadiktovala nejaká medzinárodná, alebo európska organizácia, hoci OSN aj Rada Európy nás k tomu vyzvali. Napríklad v Českej republike žiadna právna ochrana neexistuje.
Detailné vysvetlenie zákona nájdete tu.
V USA chránia od 19. storočia
Priepastný rozdiel medzi anglosaskými krajinami a Slovenskom je aj v právnej ochrane oznamovateľov pred zamestnávateľmi, ktorí by sa im chceli pomstiť. V Spojených štátoch amerických vznikol prvý zákon o whistlebloweroch už v 19. storočí v čase občianskej vojny. Dnes majú na ochranu týchto ľudí 55 zákonov podľa typu povolania.
Dôležitosť whistleblowingu podčiarkujú najmä prípady, keď oznamovateľ síce upozornil na problém, no zamestnávateľ ho neriešil alebo mu nevenoval pozornosť. Takýchto káuz s tragickým koncom je niekoľko. Najznámejšie sú opäť tie z USA. Roger Bisjoly ako vedúci pracovník na projekte havarovaného raketoplánu Challenger upozornil NASA na konštrukčné chyby deň pred osudovým štartom. Sherry Watkinsonová pracovala v skrachovanej spoločnosti Enron a neúspešne upozorňovala na podozrivé finančné operácie. Za whistleblowera možno považovať aj Edwarda Snowdena, ktorý odhalil rozsiahle nezákonné odpočúvania Národnou bezpečnostnou agentúrou USA.
Zuzana Štekláčová, FUTEJ & Partners
Spoločnosť je členom Združenia pre rozvoj investícií (ISA)
Článok uverejnený v rámci komerčnej spolupráce
ISA reprezentuje skupinu renomovaných spoločností pôsobiacich na území Slovenskej republiky poskytujúcich služby pre zahraničných investorov. Združenie pracuje pre potreby SARIO a jeho marketingové a projektové činnosti doma i v zahraničí. Zduženie priamo a prostredníctvom svojich partnerov poskytuje finančnú a organizačnú podporu pre prezentáciu investícií a ich benefitov pre rozvoj Slovenska a jeho regiónov.
