Anton Martvoň Zdroj: SITA/Jozef Jakubčo
„Na to, aby sa poslanci oboznamovali s problémami jednotlivých skupín obyvateľstva, netreba zákon o lobingu. Poslanci sú povinní sami chodiť medzi bežných ľudí, a nie čakať v kancelárii, kým ich osloví nejaký lobista s visačkou, ktorý sa už bude môcť nekontrolovane a voľne pohybovať po parlamente,“ konštatoval Martvoň.
Výsledkom nových pravidiel podľa neho môže byť, že politici budú odkazovať občanov a mimovládne organizácie na oficiálnych lobistov a nebudú sa s nimi vôbec stretávať. „Príkladom takéhoto modelu je napr. Európsky parlament, kde sú mnohokrát len za prispenia lobistov prijímané od reality odtrhnuté návrhy typu, že aké má byť zakrivenie uhoriek, banánov alebo koľko vody má WC použiť na splachovanie,“ vysvetlil poslanec Smeru.
Terajšia právna úprava podľa člena ústavnoprávneho výboru plne vyhovuje. Problematiku lobingu považuje Martvoň za komplikovanú, pojem lobingu a v slovenských podmienkach nedá presne definovať alebo vymedziť. Pripomenul, že sa dá hovoriť o viacerých podobách lobing – priamy, nepriamy, politický, ekonomický, odborový, lobing profesijných združení a komôr, únijný lobing, osobný lobing, sprostredkovaný lobing, individuálny lobing, generálny lobing (v mnohých oblastiach), lobing cez verejnú mienku a mnohé ďalšie.
Evidencia lobistov a lobistických skupín podľa neho na Slovensku nie je potrebná, pretože by sa ťažko určovalo, kto má do nej patriť. „Zaradili by ste do takéhoto zoznamu i občianske združenia, médiá, cirkvi, odbory, profesijné komory, univerzity, športovcov, hercov alebo diplomatov? Keďže aj oni dokážu v ceste za určitým cieľom ovplyvňovať nielen verejnú mienku, ale cez ňu i konkrétnych politikov a úradníkov,“ dodal vládny poslanec.
Na druhej strane v oblasti poskytovania štátnej pomoci alebo pri rozhodovaní o poskytovaní verejných prostriedkov (napríklad mestským zastupiteľstvom), sa nikdy nedá obmedziť mediálny lobing, lobing profesijných združení a komôr, združenia miest a obcí alebo lobing verejnosti. „Pri verejnom obstarávaní a pri vydávaní licencií, povolení a iných oprávnení som proti akejkoľvek forme lobingu, respektíve som za úplný zákaz lobingu,“ dodal.
Ak by sa mal vyhotoviť nejaký zákon o lobingu v SR, tak to podľa Martvoňa musí byť iba vládny návrh, ktorý by prešiel širokou verejnou a odbornou diskusiou a medzirezortným pripomienkovým konaním, a nie návrh opozičných poslancov, „ktorým to v letnej sezóne dokonca mohli pomáhať pripraviť práve lobistické skupiny“.
Návrh zákona o lobingu okrem nezaradených poslancov z hnutia Nova predloží na septembrovú schôdzu parlamentu aj KDH. Kresťanskí demokrati chcú zopakovať rovnaký návrh, aký nebol schválený vlani v septembri. Zákon o lobingu podľa Pavla Hrušovského zapadá do antikorupčnej politiky, ktorá by mala mať za cieľ stransparentniť kontakty najvyšších ústavných činiteľov so záujmovými skupinami alebo lobistami.
Zákon o lobingu predloží na septembrovú schôdzu aj hnutie Nova prostredníctvom poslanca Daniela Lipšica.
