Na zrekultivovanú časť skládky v Kostolnom, neďaleko Nového Mesta nad Váhom, umiestnila spoločnosť včelie úle, pretože včely sú indikátorom kvality životného prostredia. O včely sa stará vychýrený včelár Július Holec a aj vďaka nemu sa stáča na tomto mieste med. Ďalšie včelie úle pribudnú i na skládkach v iných regiónoch. Je to spôsob, ako chce spoločnosť ešte viac prispieť k ochrane životného prostredia a poukázať na potrebu udržateľnosti v dnešnej komplikovanej dobe. „Na životnom prostredí nám záleží a aktívne sa podieľame na jeho ochrane. Preferujeme dlhodobo udržateľné riešenia, ktorými dokážeme pomáhať chrániť životné prostredie. A medzi takéto riešenia patria naše aktivity na podporu a ochranu včiel. Vieme, že význam včiel je v celkovom ekosystéme nezastupiteľný. Včely vyhľadávajú také prostredie, ktoré im poskytuje pestrosť stravy a dostatok pastvy. Toto je dôvod, prečo sme umiestnili včelie úle na našu skládku v Kostolnom. Je to naša forma dlhodobej podpory ekologického včelárstva na Slovensku a cieľom je aj spoluvytvárať lepšiu budúcnosť pre ďalšie generácie,“ hovorí Ing. Oliver Šujan, generálny riaditeľ spoločnosti Marius Pedersen.
Ako funguje skládka odpadu
Skládkovanie odpadov je vo všeobecnosti mylne považované za prekonanú a neperspektívnu formu zneškodňovania odpadov. Stále však existujú odpady, ktoré v súčasnosti buď nevieme, alebo z rôznych dôvodov nemôžeme materiálovo a ani energeticky zhodnotiť.
Práve tu majú svoje miesto často zaznávané skládky odpadov. Podľa Zákona o odpadoch č.79/2015 Z. z. je skládka odpadov miesto so zariadením na zneškodňovanie odpadov, kde sa odpady trvalo ukladajú na povrchu zeme alebo do zeme. Za skládku odpadov sa považuje aj interná skládka, na ktorej pôvodca odpadu vykonáva zneškodňovanie svojich odpadov v mieste výroby, ako aj miesto, ktoré sa trvalo, teda dlhšie ako jeden rok, používa na dočasné uloženie odpadov.
V súvislosti so skládkami si niektorí ľudia možno vybavia neriadené smetiská, aké boli v nie až takej dávnej minulosti súčasťou
mnohých slovenských dedín a okrajov miest. Nekontrolované čierne skládky predstavujú environmentálny problém, avšak situácia sa dávno zmenila. Skládky prevádzkované v súčasnosti musia spĺňať prísne európske štandardy a nariadenia. Moderné a monitorované skládky sú technicky premyslenými stavbami a dôkladný systém ochranných a izolačných vrstiev zabezpečuje, že riziká pre životné prostredie sú pri riadnej starostlivosti o skládku znížené na minimum.
Ako vzniká moderná skládka spĺňajúca prísne legislatívne podmienky
Najdôležitejšiu časťou skládky je izolácia jej dna. Tá zachytáva znečistené kvapaliny, ktoré presiaknu cez vrstvy uložených odpadov (označujú sa ako priesakové kvapaliny). Spodná vrstva je vo väčšine prípadov tvorená dvoma vrstvami minerálneho tesnenia. Nasleduje fólia s vysokohustotného polyetylénu, pričom jednotlivé pásy fólie sú zvárané z dôvodu bezpečnosti dvojitým zvarom (odborne sa označuje ako dvojstopový zvar). Pre kontrolu celistvosti fólie, po jej zhotovení a najmä počas prevádzky skládky, sa používa geofyzikálny monitorovací systém skládky, pomocou ktorého je možné zistiť prípadné porušenie tesnosti fólie aj v takom prípade, ak je prekrytá ďalšími konštrukčnými vrstvami dna skládky a odpadom.
Na tesnenie dna skládky sa ukladá ochranná vrstva z geotextílie s vysokou odolnosťou voči prierazu a následne vrstva drenážneho štrku. Používa sa čistý riečny štrk bez ostrohranných prímesí a ílových častíc. Táto vrstva chráni nižšie uložené tesniace vrstvy a odvádza priesakovú vodu k drenážnym potrubiam a nimi následne do akumulačnej nádrže priesakových kvapalín. Z týchto nádrží sú priesakové kvapaliny podľa potreby odvážané do čistiarní odpadových vôd. Po obvode sú skládky ohraničené obvodovými hrádzami, ktoré jednak bránia vytekaniu znečistených priesakových vôd mimo teleso skládky a rovnako aj zabraňujú vtekaniu čistých dažďových vôd do telesa skládky.
Systém zavážania skládky odpadmi sa riadi stanovenými postupmi, pričom navezené odpady sa prevrstvujú zeminou alebo iným materiálom podobných vlastností tak, aby vietor neodnášal ľahšie časti odpadu. Prekrývanie odpadu je tiež dôležité ako prevencia vzniku požiaru na skládke a značne obmedzuje prípadný zápach, ktorý by sa mohol zo skládky šíriť do okolia. Odpady ukladané na skládku sa utláčajú (hutnia) tzv. kompaktormi, čo spolu s prekrývaním bráni prístupu vzduchu k odpadu. Výsledkom je vznik tzv. skládkového plynu s rôznou prímesou metánu.
Tento skládkový plyn je systémom potrubí zo skládky odsávaný a spaľovaný v tzv. kogeneračných jednotkách, kde sa zo skládkového plynu vyrába elektrická energia odovzdávaná následne do distribučnej siete. Teplo, ktoré vznikne v procese spaľovania skládkového plynu, je štandardne využívané na skládke na vykurovanie sociálnych priestorov pre zamestnancov skládky a na vykurovanie garáží. Pre predstavu – na jednej skládke vyrobí kogeneračná jednotka ročne približne 2 milióny kWh elektrickej energie, čo pri priemernej spotrebe jednej domácnosti 2 000 kWh za rok, predstavuje elektrickú energiu pre tisícku domácností. Okrem tohto množstva elektrickej energie a tepla dochádza pri horení k eliminácii metánu, ktorý patrí medzi významné skleníkové plyny.
Čo sa deje so skládkou po jej zaplnení
Skládky sa po zaplnení rekultivujú – je to proces, keď sa na uložený odpad opäť ukladajú tesniace a izolačné vrstvy, pričom vrchnú vrstvu tvorí zemina. Rôznymi sadovými úpravami a, samozrejme, zatrávnením, sa následne zrekultivovaná skládka začlení do okolitého prostredia. Do budúcna (hlavne v dôsledku pokračujúceho vývoja recyklačných technológií) sa dá očakávať postupné znovu otváranie už rekultivovaných skládok odpadov s cieľom využitia odpadov v nich obsiahnutých. „Odpadové hospodárstvo patrí medzi tie oblasti, ktoré čelia rôznym mýtom. Dlhodobo sa budeme snažiť odbornej a laickej verejnosti fundovane vysvetľovať, ako funguje nakladanie s odpadmi v realite, a tým mýty rúcať. Zašli sme však o krok ďalej a rozhodli sme sa priniesť aj dôkaz o tom, že odborne riešená skládka odpadov môže byť užitočná. V prípade skládky odpadu našej dcérskej spoločnosti sme sa v Marius Pedersen rozhodli použiť netradičný spôsob dokázania kvality životného prostredia v okolí skládky v Kostolnom. Interne sme tento krok nazvali tzv. včelí audit. Vďaka medu z Kostolného totiž máme v rukách hmatateľný, sladký a zdravý dôkaz, že skládka komunálneho odpadu úspešne prešla naším včelím auditom, čo je tá najlepšia známka kvality,“ uviedol Ing. Oliver Šujan, generálny riaditeľ spoločnosti Marius Pedersen.
Spoločnosť Marius Pedersen, a.s. so sídlom v Trenčíne, je dcérskou spoločnosťou najväčšej súkromnej dánskej spoločnosti v oblasti nakladania s odpadom – A/S MARIUS PEDERSEN. Na Slovensku sa Marius Pedersen etabloval ako profesionálna spoločnosť, ktorá poskytuje služby v oblasti odpadového hospodárstva, údržby komunikácií a starostlivosti o zeleň. Využívaním moderných technológií sa spoločnosť Marius Pedersen dlhodobo snaží minimalizovať dosahy spracovania odpadu na životné prostredie. Spoločnosť spolupracuje s viac ako štyristo mestami a obcami, pričom tieto služby zabezpečuje takmer pre jeden milión obyvateľov. Viac informácií na www.mariuspedersen.sk
Zaujímavosti zo sveta
Najväčšia skládka odpadu je v Číne. Vybudovali ju v roku 1994 a podľa pôvodných plánov mala fungovať do roku 2044, uvádza britská spravodajská stanica BBC. Jej rozloha je približne ako sto futbalových štadiónov a denne sa na túto skládku vyvezie 10-tisíc ton odpadkov, čo je najviac spomedzi všetkých skládok v krajine. Skládka sa rozkladá na ploche takmer 700-tisíc štvorcových metrov, je hlboká 150 metrov a jej kapacita je vyše 34 miliónov kubických metrov.
Freshkills Park je verejný park, ktorý sa buduje na vrchole bývalej skládky na Staten Island. S rozlohou približne 8,9 km2 to bude najväčší park v New Yorku. Jeho výstavba sa začala v októbri 2008 a má pokračovať vo viacerých fázach najmenej 30 rokov. Posledná fáza by sa mala ukončiť v rokoch 2035 – 2037. Po dokončení bude Freshkills Park druhým najväčším parkom v New Yorku a bude takmer trikrát väčší ako Central Park na Manhattane. Park je koncipovaný ako regionálna destinácia, ktorá integruje otvorené trávnaté plochy, vodné toky a inžinierske siete do jednej súdržnej a dynamickej jednotky, ktorá bude hostiť rôzne verejné priestory a zariadenia pre spoločenskú, kultúrnu a fyzickú aktivitu, učenie a hru. Úseky parku budú prepojené obehovým systémom pre vozidlá a sieťou cestičiek pre cyklistov a chodcov.
Tento článok označený We know how vznikol v spolupráci s komerčným partnerom. Redakcia nie je jeho autorom, ale obsah článku považuje za prínosný pre čitateľa.
