Fínska premiérka Sanna Marinová v pondelok povedala, že je otvorená diskusii o darovaní stíhačiek Ukrajine napriek tomu, že v tejto záležitosti čelí vo svojej krajine kritike. Ako pripomenula v správe tlačová agentúra AFP, Kyjev od spojencov žiada vyspelejšie zbraňové systémy.

Nové stíhačky prídu až v roku 2025

Kyjev požiadal o stíhacie lietadlá, konkrétne o stroje F-16 americkej výroby, a argumentoval tým, že budú hrať rozhodujúcu úlohu v obrane pred ruskými útokmi raketami a dronmi.

Aj keď Fínsko v súčasnosti používa letku nadzvukových stíhacích lietadiel F/A-18 Hornet, v decembri 2021 oznámilo, že si od amerického výrobcu Lockheed Martin objednáva 64 viacúčelových stíhačiek F-35A.

,,Prídu nám nové stíhačky F35... Keď vyradíme z prevádzky tieto staré Hornety, môžeme diskutovať o ich budúcom využití," povedala premiérka Marinová novinárom v pondelok.

Fínsko síce plánuje nahradiť tieto stíhačky F/A-18 Hornet, ktorých model sa začal vyrábať v 80. rokoch 20. storočia, ale nové stíhacie lietadlá neprídu skôr než v roku 2025.

Biden: F-16 Ukrajina ešte nepotrebuje

Od začiatku vojny na Ukrajine západné vlády odmietajú výzvy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o dodanie stíhačiek, väčšinou pre obavy, že zaslanie ultrasofistikovaných bojových lietadiel by zvýšilo napätie vo vzťahoch s jadrovou veľmocou Ruskom a vystupňovalo by konflikt.

Odborníci však poukazujú na to, že sa už posunuli aj červené línie v iných oblastiach, napríklad v januári krajiny prestali odmietať dodávky ťažkých tankov.

Kým niektoré európske štáty zmiernili svoj postoj dokonca aj ohľadne stíhačiek, americký prezident Joe Biden vo februári v interview pre televíziu ABC News vyhlásil, že Ukrajina ,,teraz nepotrebuje F-16ky".

Neopatrné vyhlásenie

Marinová už predtým vyvolala vo svojej vlasti spor, keď novinárom povedala, že je otvorená debate o tejto záležitosti počas návštevy Kyjeva minulý piatok.

,,Ešte nepadlo žiadne rozhodnutie," zdôraznila Marinová a dodala, že takáto iniciatíva si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu.

Jej slová, ktoré povedala iba niekoľko týždňov pred parlamentnými voľbami naplánovanými vo Fínsku na 2. apríla, vyvolali kritiku. Miestne médiá totiž informovali, že túto tému vopred nepredebatovala s prezidentom svojej krajiny, ani s ministrom obrany.

Šéf vedúcej opozičnej strany Národná koalícia Petteri Orpo pre fínsku verejnoprávnu stanicu Yle povedal, že Marinovej vyhlásenie je ,,neopatrné" a že dala sľub, ktorý ,,nemôže byť splnený".

Ďalšie dôležité správy

WA 24 Brusel - Na snímke vlajky zľava Fínska, NATO a Švédska počas
Neprehliadnite

Turecko sa dohodlo so Švédskom a Fínskom na ďalších rokovaniach o vstupe do NATO