Závery vychádzajú z fotografií a videí vytvorených za uplynulých tridsať rokov diaľkovo ovládanými podmorskými prístrojmi v rámci projektu japonských oceánografov, ktorí mapujú prítomnosť odpadu v hlbinách oceánov. Materiály zachytené počas ponorov boli sprístupnené k verejnému použitiu vlani na jar.
„Z 5 010 ponorov v databáze bolo zaznamenaných 3 425 človekom vyrobených predmetov. Vyše 33 percent odpadu tvorili makroplasty, z ktorých 89 percent boli výrobky určené na jedno použitie, a tieto pomery v hĺbkach viac ako 6-tisíc metrov ešte narástli na 52, respektíve 92 percent. Hĺbkovým rekordom bola plastová taška v 10 898 metroch pod hladinou v Mariánskej priekope,“ uvádzajú autori výskumu.
Dáta podľa vedcov ukazujú, že vplyv suchozemských aktivít človeka sa už rozšíril aj do najtemnejších hlbín oceánu v oblastiach vzdialených viac ako tisíc kilometrov od pevniny.
Tiež sa zistilo, že kusy plastov bežne prichádzajú do kontaktu s morskými organizmami, keď sa napríklad namotávajú na živočíchy. Hlbokomorské organizmy sa nachádzali na 17 percentách záberov plávajúceho plastového odpadu.
Jedinou efektívnou možnosťou, ako zabrániť ďalšiemu ohrozeniu ekosystémov v morských hlbinách, je podľa autorov spomínaného výskumu regulácia výroby jednorazových plastových produktov a obmedzenie ich prúdenia na otvorené more.
National Geographic v tejto súvislosti cituje štúdiu z roku 2017, ktorá zistila, že väčšinu plastového odpadu do morí a oceánov prináša desiatka riek, ktoré pretekajú husto zaľudneným regiónom.
