K dohode dospeli po stretnutí poslanca slovenského parlamentu Petra Marčeka, ktorý priviedol na kontroverznej zahraničnej ceste na Krym slovenských podnikateľov. Európsko-Krymská obchodná komora má byť spoločnou organizáciou, ktorá vznikne v Bratislave a má byť zaregistrovaná na ministerstve vnútra, píše Izvestija. To v reakcii vyhlásilo, že o takejto komore nič nevie.

Komora má ísť proti izolácii Krymu

Dohodu o vytvorení obchodnej komory podpísali šéf fondu Krymkongress Rustam Muratov, poslanec NR SR Peter Marček a slovenský podnikateľ Roman Bušo. Podpredseda Jaltského ekonomického fóra Andrej Nazarov vyjadril nádej, že založenie podobných organizácií sa stane bránou pre krymské tovary do Európskej únie.

Na Krym prišlo 12 Slovákov v utorok. Návšteva, ktorú zorganizoval P. Marček, bola naplánovaná na tri dni, poslanec ju nazval historickou udalosťou. P. Marček pre denník Izvestija uviedol, že ide o historickú udalosť. Podľa neho založenie obchodnej komory pomôže nadviazať obchodné vzťahy s Krymom, ktorý sa snažia západné krajiny izolovať.

„Komora bude mať oficiálny status. Bude zaregistrovaná na našom ministerstve vnútra,“ povedal P. Marček. Sídlom obchodnej komory má byť symbolicky bratislavský hotel Krym, ktorý patrí podnikateľovi Romanovi Bušovi.

V utorok mal nezaradený poslanec Peter Marček spolu s viacerými vládnymi poslancami odletieť cez Moskvu na Krym. P. Marček však bol jediný poslanec parlamentu, ktorý letel na Krym, sprevádzajú ho však viacerí slovenskí podnikatelia.

Putin sa chváli podielom Ruska na Kryme

Rusko anektovalo Krym na jar 2014. Koncom novembra ukrajinskí občania chceli, aby Kyjev podpísal asociačnú dohodu s EÚ, čo vtedajší prezident Viktor Janukovič odmietol. Moskva pôvodne odmietala, že na Krym prišli ruskí vojaci, potom tvrdila, že to boli vojaci na dovolenke a na nedávnom stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom ruský prezident Vladimír Putin povedal, že "sme zorganizovali referendum", čím podľa analytikov priznal, že Kremeľ stojí za anexiou.

Na situáciu odpovedala EÚ aj Rusko zavedením sankcií, ktoré neustále obe spoločenstvá predlžujú. Brusel aj Washington považujú Krym za ukrajinské územie a vyzývajú Rusko na zachovanie územnej celistvosti Ukrajiny.

Slovensko uznáva územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach, teda vrátane Krymu, a vzhľadom na súčasnú situáciu na Krymskom polostrove ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí neodporúča jeho návštevu.

Osoby, ktoré Krym navštívia bez povolenia ukrajinských orgánov, najmä ak prídu z územia Ruskej federácie, musia počítať s konzekvenciami ukrajinskej strany. Ukrajina v týchto prípadoch zakáže týmto osobám, bez ohľadu na ich štatút, vstup na svoje územie.

Ukrajinský rezort diplomacie tak reagoval na informáciu, že skupina poslancov NR SR začiatkom augusta odcestuje na návštevu Ukrajiny.