Svetová banka hľadá spôsoby, ako rozšíriť garancie, ktoré poskytuje na komerčné pôžičky, aby podporila dostupné súkromné financovanie pre rozvojové krajiny.
Uviedla to na úvod stretnutia s Medzinárodným menovým fondom a ministrami financií a guvernérmi centrálnych bánk, ktoré organizuje každé tri roky mimo svojho sídla vo Washingtone. Informujú agentúry AFP a Reuters.
Tohoročné rokovania sa začali v pondelok v marockom Marakéši, prvýkrát po 50 rokoch na africkej pôde. Svetová banka je pod tlakom, aby uskutočnila reformy, ktoré jej umožnia viac pomáhať chudobným krajinám v boji s dlhmi a klimatickou zmenou.
Jednou z výziev je aj zmena klímy
Niektoré rozvíjajúce sa ekonomiky si nedokážu zabezpečiť financie na trhoch, keďže globálne úrokové sadzby stúpajú. Nedávny výpredaj amerických štátnych dlhopisov posunul výnosy z desaťročných fondov na 16-ročné maximum, čo ešte zvýšilo náklady na pôžičky pre rozvojové ekonomiky.
„Veľmi systematicky hľadáme spôsoby, ako by sme mohli rozšíriť našu spoluprácu so súkromným sektorom. A to zahŕňa mnoho foriem záruk,“ povedal Axel van Trotsenburg zo banky. Jednou z najväčších výziev je, ako poskytnúť viac financií na iniciatívy v oblasti zmeny klímy. Van Trotsenburg neposkytol žiadne čísla ani časový rámec.
Stretnutie sa takmer neuskutočnilo
Marakéš mal hostiť toto podujatie už v roku 2021, ale pre pandémiu bolo dvakrát odložené. A po silnom zemetrasení, ktoré minulý mesiac v regióne južne od Marakéša zabilo takmer tritisíc ľudí, hrozilo, že sa v africkej krajine opäť neuskutoční.
„Krajina prešla len pred mesiacom veľmi ťažkým obdobím,“ povedala generálna riaditeľka fondu Kristalina Georgievová pri otvorení panelovej diskusie s názvom Inšpirované Afrikou.
Medzinárodný menový fond a Svetová banka sa naposledy stretli v Afrike v roku 1973, keď podujatie hostila Keňa a niektoré štáty boli stále pod koloniálnou nadvládou. O polstoročie neskôr čelí kontinent množstvu výziev od konfliktov, cez vojenské prevraty po pretrvávajúcu chudobu a prírodné katastrofy.
Zvýšenie kapitálu nemá podporu
Tento týždeň čakajú funkcionárov tvrdé diskusie. Fond a banka sú v rámci symbolického kroku pripravené poskytnúť Afrike tretie kreslo vo svojich výkonných radách, čo by podľa Georgievovej dalo kontinentu „silnejší hlas“. To však nevyrieši problémy s peniazmi.
Hlavní prispievatelia oboch inštitúcií nepodporujú zvýšenie kapitálu, pretože by ich to prinútilo vložiť viac prostriedkov a poskytlo by väčší vplyv rozvíjajúcim sa mocnostiam, ako sú Čína a India. Očakáva sa však, že Svetová banka potvrdí plány na zvýšenie objemu pôžičiek o 50 miliárd dolárov v nasledujúcom desaťročí prostredníctvom zmien súvahy.
Prezident Svetovej banky Ajay Banga chce ísť ešte ďalej a zvýšiť úverovú kapacitu o 100 miliárd dolárov alebo až o 125 miliárd dolárov prostredníctvom príspevkov od vyspelých ekonomík. Je však nepravdepodobné, že by sa táto otázka v Marakéši uzavrela.
Globálni veritelia však môžu využiť stretnutie na reformu svojich systémov kvót. Tie sú založené na ekonomickej výkonnosti danej krajiny a určujú, koľko financií by mala poskytnúť fondu, koľko má hlasovacích práv a maximálnu výšku úverov, ktoré môže získať.
Ďalšie dôležité správy
