Mapa, grafy, tabuľky: Ako pitie a varenie piva ovplyvňuje slovenskú ekonomiku

Štyria najväčší

Pivovarnícky trh na Slovensku je výrazne ovplyvnený dominanciou dvoch najväčších spoločností. Tuzemská trhová jednotka Heineken Slovensko má podiel 45 percent, dvojka Pivovary Topvar 28 percent.

Dve firmy, pod ktoré patria značky piva ako Zlatý Bažant, Corgoň, Kelt, Martiner a Gemer, respektíve Topvar, Šariš a Smädný mních tak zaberajú takmer tri štvrtiny celého trhu. Obe spoločnosti sú navyše vlastnené zahraničnými investormi. Heineken Slovensko spadá pod svetovú trojku Heineken International, Pivovary Topvar patria svetovej dvojke SABMiller.

Podobne je na tom aj tretí najväčší a na Slovensku najstarší Pivovar Steiger (Steiger, Stein, Grošák, Sitňan), ktorý väčšinovo vlastní britská firma Endemit a menšinovo aj česká spoločnosť PMS.

Tri menované spoločnosti spolu s Banskobystrickým pivovarom (Urpiner, Kaprál), ktorý vlastnia Ľubomír Vančo a Branislav Cvik, uzatvárajú štvoricu najdominantnejších hráčov, o ostatnú produkciu sa stará približne tridsať minipivovarov.

Zahraničné vlastníctvo však podľa prezidentky Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Júlie Hornej nie je problémom. „Možno to nie je tak známe, ale napríklad 85 percent surovín, z ktorých vyrábajú pivo naše členské pivovary (Heineken, Topvar, Steiger - pozn. redak.), pochádza zo Slovenska. Globálne spoločnosti do pivovarov priniesli nemalé investície do obnovy, technologické inovácie, nový štýl riadenia a firemnej kultúry,“ vymenúva výhody pre TREND.sk.

Proti zahraničným vlastníkom však bojuje Asociácia malých nezávislých pivovarov Slovenska, ktoré v roku 2012 založilo hnutie Pivobrana „na obranu nášho nezávislého slovenského piva, ktoré nie je vo vlastníctve nadnárodných spoločností.“ V súčasnosti má hnutie šestnásť členov.

Kvalitnejšie pivo

Pivovarnícky priemysel prišiel počas posledných rokov výraznými zmenami spôsobenými najmä krízou a s ňou súvisiacim klesajúcim dopytom po zlatistom moku. Ešte pred rokom 2011 bol trend klesajúci, klesala spotreba aj produkcia.

Spotrebitelia obmedzili popíjanie v baroch a reštauráciách a vo väčšej miere začali uprednostňovať pivá z obchodov. Orientácia na cenu sa podpísala aj na rastúcom podiele cenovo výhodných PET fliaš. Medzi dôležitou cieľovou skupinou – mužmi, navyše popularita piva klesala.

Po roku 2011 sa však trend otočil a v súčasnosti spotreba piva aj jeho výroba opäť rastie, aj keď stále nedosiahla predkrízové hodnoty. Pivovarníkom pomohlo uvedenie noviniek ako napríklad radler a rôznych prémiových pív či špeciálov. V posledných rokoch rastie dopyt práve po takýchto produktoch, čo výrobcov piva núti orientovať sa vo väčšej miere na kvalitu.

Slovensko neobišiel ani celoeurópsky trend zakladania minipivovarov. Zatiaľ čo v roku 2008 ich na našom trhu pôsobilo len sedem, o päť rokov neskôr ich bolo už 26, v súčasnosti 30. „Pivo varia zväčša pre svoju vlastnú reštauráciu a predstavujú iný druh podnikania ako veľké a malé samostatné pivovary. Minipivovary vnímame ako spestrenie pivného trhu z hľadiska rozmanitosti chutí a vplyvu na rozvoj malého podnikania,“ hovorí J. Hurná.

Tisíce miest, stovky miliónov eur

Rastúci dopyt, spotreba aj produkcia piva tak ekonomike pomáha aj v oblasti zamestnanosti a celé odvetvie na Slovensku prináša približne 17 600 pracovných pozícii. V pivovaroch (teda priamym efektom) pracuje približne 1 700 ľudí, dodávateľský sektor (nepriamy efekt) zamestnáva ďalších 3 800.

Najvýraznejší príspevok na trhu práce ale prináša odvodený efekt v sektore pohostinstiev a v obchodoch, ktorého prírastok je odhadovaný na dohromady viac ako 12 100 pozícii. Na rozdiel od väčšiny krajín Európskej únie navyše počet s pivom súvisiacich pracovných miest v pohostinstvách od roku 2010 rastie.

Majitelia spoza hraníc navyše Slovensku priniesli veľké investície. „Dve zahraničné spoločnosti pôsobiace na Slovensku za posledných 14 rokov preinvestovali viac ako 330 miliónov eur do rozvoja pivovarov, a to bez daňových prázdnin alebo iných úľav. Vďaka výrobe piva v objeme, aký dnes dosahujú, sa podarilo udržať pracovné miesta v ekonomicky najslabších regiónoch Slovenska,“ popisuje J. Hurná.

Varenie a pitie piva samozrejme mierne vplýva aj na rozpočet Slovenskej vlády. Vďaka daniam a sociálnym odvodom súvisiacich s pivovarníctvom si štát len v roku 2012 polepšil o viac ako 228 miliónov eur, čo pri tohoročných príjmoch (cca 12,571 miliardy eur) znamenalo podiel 1,83 percenta.

Článok bol spracovaný na základe analýzy The Contribution made by Beer to the European Economy, vydanej v decembri 2013 a publikovanej v roku 2014 medzinárodným pivovarníckym zväzom Breweries of Europe v spolupráci so spoločnosťami Regioplan Policy Research a EY.