Máme na viac, hodnotia kvalitu prvého roka Matovičovho vládnutia spoločenskí vedci

Na fungovaní vlády Igora Matoviča (OĽANO) možno oceniť viacero pozitív, pri spravovaní krajiny sa však prejavilo aj mnoho negatívnych tendencií. V hodnotení prvého roka vlády to v spoločnom vyhlásení uviedla skupina spoločenských vedcov Iveta Radičová, Soňa Szomolányi, Zora Bútorová, Grigorij Mesežnikov a Martin Bútora. Zhodujú sa, že v kvalite vládnutia má Slovensko na viac.

Vedci oceňujú, že i napriek zložitosti vývoja, do ktorého výrazne zasiahla pandémia ochorenia Covid-19, možno na prvom roku vládnutia Matovičovho kabinetu vidieť pozitívne výsledky, napríklad vo fungovaní polície, prokuratúry i súdnictva. „Dosiahol sa významný posun v očistení štátu od mafiánskych praktík," uvádzajú vedci.

Chvália aj spôsob výmeny vedenia generálnej i špeciálnej prokuratúry, nové zloženie Súdnej rady či rozbehnutie reformy súdnictva. „Je potrebné tiež vyzdvihnúť presadenie jednoznačnej euroatlantickej orientácie Slovenska a schválenie bezpečnostnej a obrannej stratégie štátu," dodávajú.

Všímajú si však i mnoho negatívnych tendencií, ktoré ovplyvnili spôsob vládnutia. „Kľúčovým nedostatkom je nedodržiavanie elementárnych pravidiel efektívneho vládnutia, riadenie formou mikromanažmentu, chaotická komunikácia. Výsledkom je zdĺhavé prijímanie rozhodnutí, navyše polovičatých a nejednoznačných," upozorňuje skupina vedcov. Konštatuje zároveň, že zápas s pandémiou kabinet I. Matoviča nezvládol. Pripomínajú v tejto súvislosti, že Slovensko sa v januári a februári 2021 stalo krajinou s najvyšším počtom úmrtí a hospitalizovaných osôb na počet obyvateľov.

Vedci smerom k ďalšiemu vývoju krajiny upozorňujú aj na ďalšie nedostatky - oslabenú komunikáciu nielen na politickej úrovni, ale aj smerom k verejnosti, spojenú s obmedzovaním princípov otvoreného vládnutia. Taktiež obchádzanie participatívnych princípov a minimalizovanie priestoru na verejnú diskusiu pri predkladaní legislatívnych zmien.

Poukazujú tiež na ministerský štýl fungovania vládnej koalície bez dostatočného prepojenia a medzirezortnej súčinnosti. Kritizujú úsilie o centralizáciu štátnej moci, demonštrovanú najmä v komunikácii k sociálnym partnerom, i zavádzanie prvkov etatizmu, zreteľných v návrhoch vysokoškolského zákona, stavebného zákona a zákona o verejnom obstarávaní.