Máme skrine plné zbytočných šiat. Lacná móda len tak nezanikne, drží ju tlak

Prvýkrát sa termín Fast fashion objavil v denníku The New York Times, ktorý na začiatku roka 1990 informoval o vstupe odevnej firmy Zara na newyorský trh. Približoval fungovanie značky, ktorá bola schopná dostať modely z prehliadok do svojich obchodov za dva týždne. Hoci sa v súvislosti s rýchlou módou veľa píše a hovorí o environmentálnych problémoch, smäd po novom oblečení sa zdá byť neutíchajúci.

Tlak na značky, aby stále prichádzali s cenovo dostupným oblečením a prinášali zisky, vedie k hľadaniu čo najlacnejšieho zdroja odevov. Donedávna množstvo módnych reťazcov a firiem nachádzalo tento zdroj v ázijských manufaktúrach.

Po roku 2014, keď v bangladéšskom továrenskom komplexe, kde vyrábali oblečenie, prišlo o život vyše 1 138 pracovníkov, to vyzeralo, že sa situácia výrazne zmení. Kontrola a tlak zo strany verejnosti prinútili viacerých veľkých maloobchodníkov uverejňovať zoznamy svojich dodávateľov aj subdodávateľov, pripomína britský portál BBC.

Africký ekonomický experiment

Vek lacných módnych manufaktúr napriek tomu zrejme tak skoro neskončí. Správa amerického ministerstva práce z roku 2018 má dôkazy o nútenej detskej práci v módnom priemysle v krajinách ako Argentína, Brazília, Čína, India, Indonézia, Filipíny, Turecko či Vietnam.

Veľká časť spoločností sa zamerala aj na Afriku. Zamestnanci etiópskych odevných tovární sú v súčasnosti v priemere najhoršie platenou silou na svete medzi hlavnými výrobcami oblečenia, uviedla v máji správa Sternovho centra pre podnikanie a ľudské práva pri Newyorskej univerzite.

Správa vyšla práve v čase, keď Etiópia ako jedna z najrýchlejšie rastúcich ekonomík Afriky uskutočňuje ekonomický experiment – pozýva svetový odevný priemysel, aby zriadil svoje firmy v etiópskych priemyselných parkoch, ktoré pribúdajú rekordným tempom.

„Snaha vlády prilákať zahraničné investície viedla k tomu, že propaguje najnižšiu základnú mzdu v porovnaní s ostatnými krajinami, kde sa vyrába oblečenie – v súčasnosti je táto mzda stanovená na 26 dolárov mesačne,“ uviedli v správe autori Paul M. Barrett a Dorothee Baumannová-Paulyová. Na porovnanie, čínski zamestnanci odevného priemyslu zarábajú 340 dolárov mesačne a v Keni majú mesačnú mzdu v prepočte 207 dolárov.

Novovybudované priemyselné parky a celá škála finančných stimulov pritiahli výrobcov niektorých známych svetových značiek, medzi nimi H&M, Gap a PVH. Títo producenti zamestnávajú desaťtisíce Etiópčanov v sektore, kde podľa predpovedí vlády bude jedného dňa objem predaja za miliardy dolárov.

Nová správa vychádza z návštevy priemyselného parku Hawassa, vlajkovej lode medzi takýmito parkmi. Otvorili ho v júni 2017 v južnej Etiópii a v súčasnosti zamestnáva 25-tisíc ľudí. Etiópski lídri sa často týmto priemyselným parkom 225 kilometrov južne od metropoly Addis Abeba chvália a pozývajú si doňho vplyvných zahraničných predstaviteľov.

Podľa spomínanej správy väčšina mladých etiópskych zamestnancov sotva so