Kým vo svete sa každým dňom zoznam obetí globálnych finančných turbulencií rozrastá, na Slovensku je – aspoň zatiaľ – pokoj. No je to ticho pred búrkou. Ako ju prežijú biznisy bytostne závislé od cudzích zdrojov: realitní developeri a lízingové spoločnosti? Ako obstoja ťahúne domáceho priemyslu – automobilky a výrobcovia spotrebnej elektroniky? A ako sa nové podmienky na trhu dotknú spotrebiteľov?

Poznáte to, scény vo filmoch, keď je jasné, že v tom ponurom prostredí sa niečo musí prihodiť a zimomriavky naskakujú, lebo nevedno, čo presne zlé sa stane. Každý čaká na smrtonosný úder chvosta temnej príšery krízy, ktorý uvrhne do kliatby nedostatku a zatratenia krachov bezmocné firemné obete.

Aby to bolo viac napínavé, nie je jasné ktoré. Strach ublíži všetkým, ochromí ich, obmedzí ich život.

Za čo (ne)môže kríza

Máme prvý prejav krízy: strach

No dobre, nemusí to byť taká dráma. Ale dôsledky pádu finančných trhov za ostatné týždne dorazili aj do Európy. Ako ovplyvnia firemný sektor, to je zatiaľ veľká neznáma.

No najväčšou hrozbou pre všetky formy podnikania je pokles dopytu po ich výrobkoch a službách. Podniky sa mu nevyhnú, otázny je jeho rozsah.

Rovnako možno počítať s tým, že tak ako pri väčšine ekonomických efektov, aj znížený záujem nakupovať posilnia emócie z očakávaní. Obavy a debaty o kríze, ktorá zníži spotrebu, povedú k zníženiu spotreby a vytvoreniu krízy, hyperbolizuje prevádzkový riaditeľ galantského Samsungu Electronics Anton Ondrej.

Niežeby podceňoval problémy globálnej ekonomiky. No vníma ich ako jednu zo zmien, ktorým firmy musia čeliť. Nie takú, ktorá by komplikovala účinkovanie na trhu.

Bez ohľadu na krízu sa predsa korporátny sektor musí neustále usilovať, aby fungoval efektívnejšie a prispôsoboval taktiku vývoju: „Napríklad sledovať, ako v Ázii či v iných častiach sveta vznikajú nové trhy, a snažiť sa ich obsadiť.“

Minimálne rovnako dôležitý faktor ako kríza je pre výrobcu televízorov podľa A. Ondreja citeľný pokles cien LCD prijímačov v konkurenčnom boji. Vlani klesli medziročne o tridsať percent, tento rok to bude ešte viac. Ak si chcú výrobcovia uchovať ziskovosť, musia nestále optimalizovať.

To nie je ľahké a neraz sa to nekončí úspechom. A v aktuálnej situácii je možné, že firmy, ktoré nezvládnu konkurenčný boj, budú krízu uvádzať ako hlavný dôvod problémov. Hoci v skutočnosti prejavy krízy skôr urýchlia a zosilnia efekt nízkej konkurencieschopnosti.

Ako jeden z takýchto prípadov označujú viacerí analytici nedávno zverejnené existenčné problémy českého výrobcu ozdobného skla Crystalex. Tradičnému podniku dlhodobo vyčítali nedostatok inovácií v produktovej ponuke a celkovo málo konkurenčný prístup.

Palivo pre rast

Ak kríza niekde priamo udrie, tak to bude dostupnosť peňazí na podnikanie. To je jeden z kľúčových faktorov, určujúcich, či firmy dokážu zlepšovať produkty a služby, zefektívňovať výrobu a, v mnohých prípadoch, udržať sa pri živote.

Kríza finančného trhu sa preto dotkne všetkých firiem. Do akej miery, to závisí od závislosti toho-ktorého podniku od cudzích zdrojov – úverov.

Nedostatok likvidity na finančných trhoch spôsobuje, že v zásade všetky odvetvia nebudú mať v najbližšom čase dosť paliva pre rast. Najviac sa dotkne tých, ktoré prežívali boom, lebo ich potreby cudzieho kapitálu sú najvyššie, a teda dosahy najvýraznejšie. Táto definícia najviac sedí na developerov a lízingové spoločnosti.

Realitní developeri sa dlhodobo viezli na vlne konjunktúry a vysokého dopytu po nehnuteľnostiach každého druhu, od priemyselných cez komerčné až po obytné. Rast kúpyschopnosti napríklad mnohých spotrebiteľov motivoval zvyšovať si štandard bývania.

No zlaté časy developingu sú preč. Prvý dôvod je vyslovene trhový. Keďže možno očakávať, že celkový ekonomický rast sa prinajmenšom spomalí, nepochybne klesne aj dopyt po nových budovách.

Okrem toho, developeri musia počítať s náročnejším financovaním. Banky budú pri úverovaní realitných projektov opatrnejšie.

Pred rokom k základnej úrokovej sadzbe pridávali zhruba jednopercentnú rizikovú maržu. Momentálne je o najmenej pol percentného bodu vyššia. To developeri považujú za menší problém, trúfajú si nárast pokryť zo svojich marží.

Ako vážnejší problém vnímajú požiadavku bánk, aby pri financovaní projektu vkladali vyšší podiel vlastných peňazí. Okrem toho, banky opatrnícky žiadajú viac predaných bytov alebo prenajatých komerčných priestorov ešte pred uvoľnením financovania a začatím výstavby.

Niektoré bankové domy dokonca zvažujú, že dočasne pozastavia úverovanie výstavby nehnuteľností. Boja sa poklesu ich cien a tým aj rizika uviaznutia peňazí podľa negatívneho vzoru z USA.

Slovensku to prinesie výrazné spomalenie výstavby nehnuteľností. Niektoré pripravované projekty sa pravdepodobne vôbec nerozbehnú, prípadne budú do pominutia krízy zmrazené.

Vo výstavbe bytov sa nová situácia na trhu zrejme prejaví v podobe zliav a bonusov. No zároveň budú developeri od záujemcov o byty žiadať vyššie platby vopred, myslí si člen predstavenstva developerskej firmy Grunt Roman Feranec.

Developeri bez mohutnejšej rezervy vlastných zdrojov tak opäť prenesú ťarchu financovania viac na klienta. Projekty, ktoré nenájdu dosť klientov už v prípravnej fáze, sa nemusia rozbehnúť vôbec.

Máme prvý prejav krízy: strach

Lízing potiahnu autá

Aj lízingovky v ostatných rokoch ťažia z nákupnej nálady. A aj lízingovky financujú veľké objemy obchodov z cudzích zdrojov. Pričom na rozdiel od bánk nemôžu použiť vklady klientov, ale musia si požičiavať.

Obvykle od materských firiem v rámci bankových skupín, no na trhu fungujú aj samostatné lízingové spoločnosti. Situácia sa komplikuje, ak sa do problémov dostanú materské banky. Vtedy sa zvyknú škrtať úverové linky aj medzi firmami v skupine.

Väčšina veľkých hráčov slovenského lízingu funguje v rámci skupín lokálnych bánk, od ktorých čerpajú financie. V lokálnych bankách s prisľúbenou materskou rezervou sa financuje aj najväčšia „nebanková“ lízingovka Volkswagen Finančné služby Slovensko.

No ak sú najmä menšie špecializované lízingovky príliš nadviazané na dodávateľov, obzvlášť ak fungujú mimo bankových skupín, nebudú schopné dočasne alebo trvale udržať svoju pozíciu na trhu a budú existenčne ohrozené, očakáva Marián Baláž z IKB Leasing SR.

Rovnako ako iní firemní klienti, aj lízingové spoločnosti zaregistrovali zvýšenú cenu peňazí, najmä pre bankovú prirážku za zabezpečenie likvidity. Úroky porastú aj naďalej a firmy netaja, že nielen lízing, ale aj ich ďalšie produkty, teda najmä úvery, budú drahšie.

Napriek tomu brandža vážnejšie vplyvy na biznis neočakáva. S jednou výnimkou, financovanie developerov. No k tým boli väčšie lízingovky zdržanlivé už dlhšie, konštatuje člen predstavenstva UniCredit Leasingu Erik Špánik.

Naopak, rast prináša zvýšený predaj nových áut, ktorým sa vyznačuje tento rok. Aj keď možno predpokladať, že začiatkom roku 2009 sa spomalí alebo sa dokonca zastaví, očakáva risk manažér VW Finančné služby Ján Šuniar. Myslí si, že po prijatí eura ceny áut o niečo klesnú.

Pri opatrnejšom prístupe bánk by mohol podiel financovania áut cez lízing a cez úvery od lízingových spoločností v budúcnosti aj stúpnuť. Pretože priamo v produkte majú zapracované zabezpečenie – lízované autá. V rámci konzervatívnejšieho prístupu zrejme budú od zákazníkov pýtať vyššie akontácie.

Kmeňových neprepúšťajú

Úvery na financovanie biznisu boli v ostatnom čase v bankách populárne ako nikdy predtým. Tempo rastu úverov podnikom sa nachádza na vrchole, konštatuje v Analýze slovenského finančného sektora za prvý polrok 2008 Národná banka Slovenska.

Hoci oproti druhému polroku vlaňajška dynamika mierne klesla. Miernejšie rástli najmä dlhodobé úvery, obzvlášť tie, ktorými firmy financujú investičné projekty. To je najobjemnejšia kategória, v júni išlo kumulatívne o 4,6 miliardy eur.

Ako budú banky ochotné financovať podniky ďalej, to bude do veľkej miery závisieť aj od vývoja v jednotlivých odvetviach. Doteraz značná časť úverov smerovala do projektov s rizikom, ktoré sa najmä s očakávaným spomalením ekonomického rastu zvýšilo.

Vzhľadom na ich váhu v slovenskom priemysle bude určite dôležité, ako sa s novými podmienkami vyrovnajú firmy v automobilovom priemysle. Trojica finalizačných závodov automobiliek sa už poponáhľala s vyhláseniami, podľa ktorých žiadne drastické kroky, najmä v podobe prepúšťania, nechystajú.

No myslia tým kmeňových zamestnancov. Pomerne značnú flexibilitu v potrebe ľudských zdrojov majú v kontraktných pracovníkoch.

Trnavskej fabriky PSA a žilinskej Kia Motors by sa dramaticky nemusel dotknúť ani medzinárodne očakávaný pokles záujmu o nové osobné autá. Ak, tak pribrzdením rastu, ako to očakáva PSA.

Naopak, bratislavská továreň Volkswagenu finančnú krízu pocíti omnoho výraznejšie. Značná časť jej nosného výrobného programu luxusných SUV sa dlhodobo vyváža práve na americký trh.

Z hľadiska objemu požadovanej produkcie, a teda aj zamestnanosti, je najviac ohrozená mnohopočetná skupina výrobcov automobilových súčiastok. Tá sa bude riadiť požiadavkami odberateľských automobiliek, ktoré podľa očakávaní plošne klesnú.

V susednom Česku už dospeli ku konkrétnejším číslam. Vypočítali, že 120-tisícová pracovná sila automobilového sektora sa zúži o 3,5 tisíca ľudí. Napriek tomu, že porastie výroba v kolínskom spoločnom závode Toyota-PSA a odštartuje nošovický projekt Hyundaiu.

Otázka kúpyschopnosti dopytu na európskych trhoch bude zaujímať i novšie nosné odvetvie slovenského priemyslu: výrobu spotrebnej elektroniky, najmä televízorov. Momentálne domáci hráči realizujú rozvojové zámery, čaká sa na investičné rozhodnutie výrobcu LCD obrazoviek AU Optronics.

O uskutočniteľnosti plánov budú uvažovať i manažéri polygrafických podnikov. Kým napríklad v Slovenskej Grafii zvládli veľké investície v ostatných dvoch rokoch, v Komárňanských tlačiarňach sa chystá nákup nových strojov i sťahovanie prevádzky.

No ani v odvetviach a firmách, ktoré nainvestovať stihli, nebudú mať dlho pokoj. Veď potreba obnoviť strojový park vznikne už v strednodobom horizonte dvoch až piatich rokov. Okrem toho, celý výrobný sektor musí pamätať na dostatok financií na prevádzku.

Ak splatnosť faktúr dosahuje, povedzme, 30 dní, pri dôležitých klientoch aj omnoho viac, podniky výrobu bez externých financií nezvládnu. Situáciu skomplikujú tiež jednorazové výdavky, napríklad na údržbu strojov. Aj keď sa účtovne rozrátajú na celý rok, platiť ich treba pri nákupe, a tak môžu k prevádzkovým nákladom rýchlo pribudnúť i stovky tisíc eur.

A pritom budú firmy napäto očakávať reakciu bankárov na žiadosť o prolongáciu existujúcich či čerpanie nových úverov. To firmy vedia, a tak možno očakávať, že otázku bankárov, či dočerpajú otvorené úverové rámce, zodpovedia zhusta kladne. Ba dokonca sa budú snažiť zvýšiť úverovú angažovanosť.

Máme prvý prejav krízy: strach

Pohnutá úverová história

Vzhľadom na klesajúci dopyt sa finančná situácia podnikov zrejme príliš zlepšovať nebude. To sa podpíše pod dostupnosť úverov aj pod cenu peňazí.

A môže skomplikovať situáciu zahraničným investorom. Nové výrobné dcéry nadnárodných firiem sa vzhľadom na dobré podmienky na slovenskom vysoko likvidnom trhu často financovali v slovenských bankách.

A možno počítať s tým, že lokálne bankové domy v blízkej budúcnosti navštívia aj ďalšie firmy so zahraničným kapitálom. Ak sa zmení ich vzťah k nadnárodným matkám, ktoré ich cez svoje úvery zvykli financovať. Kríza tak môže paradoxne pomôcť nahnať klientov domácim bankám, ktoré sa po vstupe do eurozóny obávajú straty časti korporátneho biznisu.

No takíto záujemcovia môžu ostať zaskočení pohľadom bankárov. Lebo na nich, aj keď ide o pobočky silných medzinárodných koncernov, budú pozerať z hľadiska slovenskej histórie. Teda vzhľadom na dobu najsilnejšieho prílevu zahraničných investícií ako na priemerne trojročné firmy.

Za ten čas ich úverová história často príliš dobre nevyzerá. Pôvodné biznisplány sa naplnili iba zriedka. Dôvodom bývalo meškanie projektu, či už z vôle investora alebo pre rôzne úradné zdržania. A tak budú úvery drahšie.

Čo môže pri silno zadlžených firmách značne zvýšiť finančné náklady. Napríklad pri automobilových dodávateľoch, tlačených automobilkami do nízkych marží, vcelku vážna vec.

Menej pre privátnych

Na druhej strane, banky si to s rozdávaním úverov firmám úplne nerozmyslia. Určite nebudú chcieť prísť o biznis ani v problémových časoch. Ibaže sprísnia podmienky. Typické opatrenie: zvýšia požiadavku na vlastné financovanie.

Takí developeri ju už pocítili. Kým pred dvoma rokmi bola 20-percentná spoluúčasť vnímaná ako relatívne vysoká, v súčasnosti je štandardom tridsiatka. A neprekvapí ani vyššie percento.

Firemní bankári očakávajú, že vyššia požiadavka na vlastné zdroje pre mnoho firiem problém nebude. Dokonca ani pri menších podnikoch.

Tie do veľkej miery aj doteraz využívali vlastné zdroje. Možno bude menej majiteľov firiem klientmi privátnych bankárov a vložia peniaze skôr do vlastného podnikania, očakávajú firemní bankári.

Cenná bude informácia o finančnej situácii dlžníka. Dosiaľ sa v nej kríza nepremieta, mieni generálny riaditeľ Coface Slovakia Tomáš Jurík. Aj napriek istému zhoršeniu za ostatný rok sa podľa neho dramaticky nemení ani platobná disciplína.

No veritelia už čoskoro začnú rozlišovať a informácie sa budú rôzniť, dodáva T. Jurík. Aj na základe odvetvia dlžníka, pričom pozornejšie sa budú sledovať dodávatelia v automobilovom priemysle, elektrotechnické a textilné firmy, spomína príklady. Viac než o firmy s likviditnými problémami pôjde čoraz viac o podniky, reálne neschopné platiť zhoršený cash-flow.

Napokon, existuje skupina firiem, ktorým kríza biznis určite rozšíri. Private equity skupiny. Tie sa na čistenie trhu v náročných podmienkach tešia. S likviditou, zatiaľ, problémy nemajú. A očakávajú, že na trhu bude množstvo vhodných objektov na akvizície.

Ilustračné foto – Profimedia.cz

Foto na titulke - Flickr.com