David patrí medzi najmladších absolventov strednej školy v Spojených štátoch. Koncom januára ukončil štúdium na Reach Cyber Charter School, bezplatnej online škole v jeho rodnom štáte Pensylvánia. V súčasnosti je zapísaný na online kurzy na Bucks County Community College, kde, ako sám priznal, za jeden deň vypracuje domácu úlohu, na ktorú majú ostatní študenti týždeň.
Ako píše portál americkej televízie CNBC, David je v srdci stále dieťaťom. Spolu so svojou sestrou sa zúčastňuje pretekov papierových lietadielok a keď má dlhšie obsedieť na mieste, je nesmierne nervózny.
,,Vo veľa veciach sa David správa ako bežné deväťročné dieťa," hovorí jeho matka Ronya Balogunová. ,,Ak sa náhodou neučím, neviem zaspať do štvrtej hodiny a zobudím sa o piatej ráno," dodáva David.
David, ktorý nedávno ukončil strednú školu vo veku 9 rokov uvažuje aj o tom, že sa stane astrofyzikom, prezradil na sociálnej sieti jeho otec.
Ronya a Henry Balogunovci spozorovali Davidove nadanie už keď mal šesť rokov. Pochopili, že Davida nebude správne vychovávať tak, ako bežné dieťa, a preto sa rozhodli, že budú otvorení novým metódam výchovy.
,,Ako rodič by ste mali byť otvorený vnímaniu vecí z rôznych uhlov pohľadu,“ konštatuje Henry. ,,Nie je to vôbec jednoduché, keď sa vás syn neustále pýta na otázky, na ktoré nepoznáte odpoveď. Napriek tomu som sa vždy pokúšal jeho otázky zodpovedať. Nechcel som ho odbiť slovami, nech ma nechá na pokoji.“
Balogunovci trvajú na tom, že neexistuje žiadny zázračný recept na výchovu mimoriadne nadaného dieťaťa. Napriek tomu majú pravidlo č. 1: „Keď pri vašom dieťati nefunguje bežný spôsob výchovy, nesnažte sa ho pretvoriť na svoj obraz. Pokúste sa zmeniť výchovu.“
Netlačia na konformitu
,,Keď bol David v prvej triede, bolo jasné, že v bežnej triede nebude napredovať," hovorí Ronya a dodáva, že Davidovi spolužiaci ho občas počúvali viac ako učiteľku. Balogunovci teda začali hľadať spôsob, ako pomôcť synovi rozvinúť svoj talent.
Preskúmali pensylvánsky zákon o individuálnom vzdelávacom pláne pre nadané deti, ktorý školským obvodom nariaďuje poskytovať programy pre nadané deti. Tieto programy Davidovi nestačili, hovoria jeho rodičia a tak keď prišla pandémia, hľadali dlhodobejšie a individuálne riešenia.
V roku 2020 preložili, vtedy sedemročného, Davida do online vzdelávacieho programu Reach Cyber. Tento program kladie dôraz na individuálne učebné osnovy. Neskôr, keď webová stránka College Board pre zápis na testovanie Advanced Placement neponúkala možnosti pre Davidovu vekovú kategóriu, rodičia sa snažili niekoľko týždňov dohodnúť, či ho na zoznam predsa len zaradia.
Ronya spomína, že sa rozprávala s univerzitami o ďalších krokoch v Davidovom vzdelávaní. Musí byť však prísna, aby nenechala svojho deväťročného syna v triede s dvadsiatnikmi. Ona a Henry hovoria, že si ešte nie sú istí, aké bude ich riešenie.
Uprednostňujú šťastie pred spoločenskými normami
Je tu aj negatívna stránka veci: Keď David povedal svojej matke, že nemá priateľov, ,,ranilo ma to a veľmi ma to trápilo", hovorí Ronya. Bohužiaľ, dávalo to zmysel, dodáva.
,,Myslím si, že najväčším sociálnym a emocionálnym problémom nadaných detí je fakt, že nemôžu nájsť iných ľudí, ako sú oni sami," povedala v roku 2012 Ellen Winnerová, psychologička, ktorá sa špecializuje na nadané deti. ,,Čím je nadanie výraznejšie, tým je to ťažšie."
Kľúčom k úspechu je, ako napísala klinická detská psychologička Shefali Tsabaryová nasledovné: ,,Pochopte potreby svojich detí a prispôsobte sa im, nie naopak." Ronya sa podľa nej namiesto toho, aby na Davida tlačila, zameriava na prijatie jeho introvertnosti.
David hovorí, že je sám so sebou zmierený. Zahĺbil sa do výskumu o introvertných ľuďoch. ,,Existuje štúdia, ktorá naznačuje, že introverti nemajú radi pikantné jedlá tak ako extroverti," hovorí.
Dôverujú svojmu dieťaťu
Keď Dávid vo svojich šiestich rokoch dokázal sčítať a odčítať záporné čísla ešte predtým, ako ho to niekto naučil, rodičia mu museli uveriť. Ronya hovorí, že tým, že vzala Davida za slovo, si vybudovala novú mieru dôvery k svojmu dieťaťu, čo je podľa nej pre každého rodiča nevyhnutné.
,,Dôverujem Davidovi, on vie, čo a prečo tak robí," hovorí jeho otec.
Samozrejme, ich dôvera má svoje hranice. Keď prišiel domov zo školy a tvrdil, že vie, odkiaľ sa berú deti, Ronya spomína, že mu stanovila isté hranice – pred ukončením rozhovoru mu vysvetlila anatómiu pohlavných orgánov. ,,Upozorňujem, že v tej dobe mal iba šesť rokov," hovorí.
Dôvera môže byť silnou výchovnou taktikou. ,,Čím viac svojim deťom dôverujete, že veci zvládnu, tým väčšia je pravdepodobnosť, že naozaj uspejú," napísala Esther Wojcicki, dlhoročná pedagogička.
Predpovedať Davidovu budúcnosť je však ťažko predstaviteľné, pretože existuje len málo podobných prípadov. Ronya a Henry hovoria, že sa učia za pochodu.
,,Neexistuje žiadny porovnávací model," hovorí Ronya. ,,Takže viete, ako niekedy, keď neexistuje žiadna cesta, začnete novú cestu? Áno, presne to robíme."
Ďalšie dôležité správy
