Na otázku, prečo sa duálne vzdelávanie na Slovensku zatiaľ dostatočne neuchytilo, odpovedá šéf výboru Ľubomír Petrák (Smer-SD) tým, že príčinou bolo aj krátenie normatívu na odborné vzdelávanie, čo sa teraz odstraňuje novelou zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Právna norma je aktuálne v druhom čítaní.
„Príčinou bola aj značná nejednotnosť zamestnávateľov v pohľade na zavedenie duálneho vzdelávania. Teraz posilňujeme postavenie firemných škôl. Je tiež potrebné posilniť kariérne poradenstvo, aby sa vytvorili podmienky dobrej informovanosti. Aj to teraz riešime,“ deklaroval Ľ. Petrák.
On sám tvrdí, že zmeny, ktoré prináša spomínaná vládna novela, sú pozitívne vnímané školami, zamestnávateľmi a myslí si, že to tak bude aj u žiakov a rodičov. „Ale nie je všetko len o peniazoch a technickom vybavení škôl. Keď sme systém duálneho vzdelávania budovali, predstava bola, že ťažisko praktickej výuky má byť prenesené na zamestnávateľa. Súhlasím však, že zabezpečenie technikou na školách nie je dostatočné,“ povedal Ľ. Petrák.
Reklamné spoty nepomôžu
Podpredsedníčka výboru a opozičná poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO) vidí dva základné problémy pomalšieho rozbehu duálneho vzdelávania. „Prvým je nezáujem žiakov a rodičov. Tu nepomôžu reklamné spoty, ale to, aby boli stredné odborné školy (SOŠ) kvalitné. Majú predsa tú výhodu, že žiaka pripravujú na vstup na pracovný trh,“ konštatovala.
Druhým problémom je podľa jej slov malá diverzifikácia. „Veľká časť z týchto žiakov je v strojárstve a automobilovom priemysle. Ak tento priemysel od nás po rokoch odíde, preškoliť ľudí sa nedá za jeden deň. Mala by tu byť väčšia diverzifikácia,“ odporučila.
Aj podpredsedníčka školského výboru Eva Smolíková (SNS) uznáva, že záujem zákonných zástupcov detí a samotných detí o duálne vzdelávanie nebol tak veľký. „Je to spôsobené jednak demografickým vývojom a jednak tým, že rodičia dávali deti na akadémie a gymnáziá. SOŠ boli zároveň postihované krátením normatívu, bolo tu aj veľké byrokratické zaťaženie. A to teraz riešime,“ uistila s tým, že práve aktuálna novela z dielne ministerky školstva Martiny Lubyovej (nom. SNS) dáva školám možnosti otvárať odbory, ktoré sú potrebné na trhu práce.
Opozičný člen výboru Branislav Gröhling (SaS) uznáva, že väčšina opatrení vo vládnej novele je pozitívna. „Tri percentá žiakov máme v odbornom vzdelávaní, ale čo tých zvyšných 97 percent? Je dôležité upraviť normatívne financovania pre odborné školy. Poďme to urobiť, ale pozerajme sa na odborné školstvo komplexne,“ odporučil.
Po škole vo firme
V. Remišovej sa nepáči, že žiaci zapojení do duálneho vzdelávania musia po skončení školy ostať v danej firme pracovať tri roky. „Treba zrušiť tieto zmluvy o budúcej pracovnej zmluve. Považujem ich za neetické,“ povedala.
Ľ. Petrák ani E. Smolíková s ňou nesúhlasia. „Zamestnávateľ zapojený do duálneho vzdelávania s tým má vlastné firemné náklady. Potrebuje mať preto garanciu, že keď si vychová pracovnú silu a stojí ho to peniaze, nebude mať nedostatok pracovníkov. Navyše, seriózne firmy to majú upravené tak, že ak je žiak šikovný, poskytujú mu aj štipendium, aby si doplnil vzdelanie na vysokej škole,“ vysvetlil.
Poslankyňa OĽaNO tiež kritizovala, že napr. odbor 'praktická žena' má vyšší normatív ako trhom žiadané odbory. „Toto by sme mali upraviť. Mali by sme mať aj víziu, aby sme v dlhodobom horizonte dostali do duálneho vzdelávania všetkých žiakov,“ myslí si.
Ľ. Petrák s úpravou normatívov súhlasí. „Máme na to rovnaký názor. Ale treba tam zaviesť aj prvok, či daný absolvent spĺňa očakávania zamestnávateľa a aká je jeho uplatniteľnosť na trhu práce,“ tvrdí.
