Málo škatúľ, veľa romantiky, pivo pijeme doma... Desivé znamenia zvestujúce úpadok

Obrovské množstvá voľne dostupných informácií umožňujú vytvoriť alternatívne ukazovatele, ktorými sa dá zistiť, do akej miery sa ekonomike darí. Na to, čo konkrétne znamená, keď sa hromadne rušia zubné prehliadky, keď trčíme v dopravných zápchach alebo keď nás obsluhuje veľa krásnych čašníčok, poukázal TREND.sk nedávno. Existujú však aj ďalšie nekonvenčné indexy, ktoré sa snažia dopátrať k tomu, či krajina zažíva rozmach, alebo úpadok.

Pivo a Coca-Cola

Ekonomický portál Business Insider poukazuje na „pivný index“. V časoch úpadku Európania šetria peniaze tým, že uprednostňujú pitie piva doma než v krčmách a reštauráciách. Samotná spotreba piva pritom klesá.

Štúdia, na ktorú portál upozorňuje, zistila, že v rokoch 2008, keď ľudí strašila veľká finančná kríza, až 2010 klesla spotreba v Európe o osem percent. Prechod na skromnejšie domáce pitie spôsobil zmeny v pivovarníckom priemysle, kde zamestnanosť klesla o dvanásť percent, čo zodpovedá približne 260-tisíc pracovným miestam.

Podľa štúdie zažilo najväčšie ujmy z pivno-ekonomickej recesie najmä Grécko. Ročná spotreba piva na osobu v krajine klesla z 41 na 36 litrov, čím o prácu prišlo viac ako 59-tisíc ľudí.  Menšia spotreba piva nie je dobrá ako pre pivovarnícke spoločnosti, tak ani pre štát, ktorému tak pripadne do rozpočtu menšia časť zo spotrebnej dane. Nízka spotreba piva má tým pádom nepriamym spôsobom za následok stagnáciu ekonomiky.

Ďalší ukazovateľ určuje ekonomiku afrických krajín. Existuje symbiotický vzťah medzi spoločnosťou Coca-Cola a ekonomikou afrických národov, akými sú Keňa, Somálsko, Zimbabwe či Zambia, naznačuje pre server The Economist Alexander Cumming, vedúci divízie Coca-Coly na africkom kontinente.

Nápojová spoločnosť je najväčším zamestnávateľom v súkromnom sektore v tamojšej oblasti. A. Cumming tvrdí, že na makroúrovni zlyhanie Coca-Coly zapríčiňuje aj zlyhanie ekonomiky daného štátu. Pokiaľ bude spotreba produktov spoločnosti vysoká, krajiny sa nemusia obávať výrazných ekonomických výkyvov.

Aj napriek celosvetovo klesajúcim príjmom a škrtom v nákladoch, ktoré spoločnosť Coca-Cola oznámila minulý mesiac, plánuje nápojový gigant investovať v Keni a Etiópii päť miliárd amerických dolárov. Spoločnosť zároveň hlási, že dopyt vo východnej Afrike aj napriek klesajúcemu trendu neustále rastie.

Podľa údajov z roku 2013 sa produkcia sýtených nápojov v Keni pohybuje na úrovni viac ako 400 miliónov litrov ročne. Oficiálna stránka spoločnosti uvádza, že v roku 2012 sa na jednu osobu v Keni vypilo v priemere 39 litrov nápojov od spoločnosti, čo oproti minulým rokom predstavuje nárast o niekoľko litrov. Ak je v tomto prípade spojitosť medzi Coca-Colou a africkými krajinami správna, ekonomika tamojších krajín by si mala v blízkej budúcnosti polepšiť.

Keď ekonomiku spasia škatule a aligátory

Niektorí investori považujú za relatívne dobré meradlo aj „kartónový index“. Ten sa využíva najmä v súvislosti s priemyselnou produkciou. Ako vysvetľuje Investopedia, 75 až 80 percent všetkých tovarov krátkodobej spotreby je dodávaných v lepenkových kartónoch. Existuje preto spojitosť medzi väčším množstvom vyrobených kartónových škatúľ a dobre fungujúcou ekonomikou.

Zvýšený predaj kartónových škatúľ naznačuje, že spoločnosti vyrábajú väčšie množstvo tovaru, a tým pádom môžu zamestnávať aj viac ľudí, dodáva Business Insider. Ako dôkaz portál uvádza fakt, že najväčšiemu výrobcovi kartónových škatúľ v Európe, spoločnosti Smurfit Kappa, klesol v roku 2008 medziročne prevádzkový zisk o 50 percent. V súčasnosti sa však spoločnosť chváli slušnými hospodárskymi výsledkami, nedávno oznámila zvýšenie dividendových odmien.

Podľa portálu The National poskytuje „kartónový index“ dokonca spoľahlivejší a presnejší pohľad na pravdepodobný rast ekonomiky ako hrubý domáci produkt.

Alternatívnu cestu, ktorou sa dal určiť stav ekonomiky v krajine, predstavovali aj aligátory. Američania v období finančnej krízy neboli ochotní míňať peniaze na rozličné tovary a produkty, ktoré nie sú bežnou súčasťou každodenného života, kam sa zaraďujú napríklad aj kabelky z kože aligátora. Farmári sa pre spravodajský portál New York Times posťažovali, že v roku 2009 im trh takmer vyschol, kožu nikto nepotreboval, dokonca ani luxusní návrhári.

Netradičný pohľad ponúka aj spravodajský portál BBC, ktorý s odvolaním sa na univerzitný výskum tvrdí, že postupné "vymieranie" špecifických národných jazykov v krajine indikuje dobrý hospodársky rozvoj a úspešné ekonomické napredovanie. Vedúci výskumu hovorí, že ako sa ekonomika krajiny vyvíja, dostáva sa do popredia jeden dominantný jazyk, ktorý začne ovládať politické aj vzdelávacie sféry národa a ktorý sú obyvatelia krajiny nútení prijať. Predmetom výskumu boli najmä európske jazyky, akými sú Ume Sami či welština, ktorým pre rýchly hospodársky rast v krajinách, kde sa ešte používajú, hrozí vyhynutie.

Romantika, nepriateľ ekonomiky

Veľké americké vydavateľstvo Harlequin, ktoré sa zameriava prevažne na romantickú literatúru, v roku 2008 zaznamenalo nárast predaja v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 32 percent, uvádza Business Insider. Rovnako ako v mnohých predchádzajúcich prípadoch išlo o obdobie, keď sa obyvateľstvo vyrovnávalo so svetovou finančnou krízou. V roku 2009, keď finančná kríza ďalej pokračovala, predaj stále stúpal.

Tento ukazovateľ pracuje s hypotézou, že počas recesie sú lacné romantické novely zdrojom povznášajúcich príbehov, ktoré za nízku cenu v porovnaní s obdobnou zábavou ponúkajú ľuďom útočisko pred reálnym svetom. Vydavateľstvo pritom pripustilo, že podobne nápadný nárast predaja zaznamenalo aj počas predchádzajúcej recesie v krajine. To značí, že v momente, keď bude predaj a dopyt po romantickej literatúry stagnovať, sa bude ekonomika nachádzať v priaznivom rozpoložení.

Romantika neznačí pozitívne napredovanie ekonomiky ani v ďalšom prípade. Online zoznamovacia služba Match.com si pravidelne všíma zvýšenú aktivitu počas „ťažkých rokov“. V septembri 2001, krátko po zrútení newyorského Svetového obchodného centra, stránka dosiahla oproti bežnému dňu mimoriadne vysokú návštevnosť.

Podobne v poslednom štvrťroku 2008 zaregistrovala služba takisto nezvyčajne vysokú aktivitu, najvyššiu od pádu „Dvojičiek“. Internetová spoločnosť tvrdí, že ľudia počas krízy intenzívnejšie hľadajú niekoho, s kým môžu zabudnúť na finančné problémy alebo s kým by mohli zdieľať svoju bolesť.

V čase recesie ľudia taktiež dôkladnejšie uvažujú nad tým, či sa dať, alebo nedať rozviesť. Americká štúdia naznačuje, že rozvod stojí príliš veľa peňazí a v ekonomicky nepriaznivom období býva tento faktor pri rozvodoch zásadný. Podľa tohto konceptu krajina, v ktorej sú rozvody úplne bežné a časté, zažíva dobré časy.

Morbídne ukazovatele

S prichádzajúcou recesiou ľudia začnú rozdielne uvažovať aj nad svojím pohrebom. O tom, že úmrtie človeka je ťažkou skúškou nielen psychiky, ale aj rodinného rozpočtu ste sa mohli dočítať na TREND.sk už skôr. Keď v krajinách vládne ekonomická neistota, ľudia častejšie volia namiesto klasického pohrebu čoraz populárnejšiu kremáciu, ktorá je lacnejšia. Podľa konceptu „indexu cintorínskych pozemkov“ sú v takomto období ľudia náchylnejší svoje miesto  posledného odpočinku aj predať a vyhnúť sa tak súvisiacim nákladom.

Snaha uniknúť pohrebným nákladom v Spojených štátoch sa dostala v čase vrcholiacej finančnej krízy aj na takú úroveň, že sa niektorí ľudia zámerne neprihlasovali k svojím príbuzným a nechávali ich v márniciach nevyzdvihnutých, aby nemuseli míňať peniaze na ich pohreb. Po určitom čase ich zariadenia pochovali na štátne náklady, ktoré sa v danom období oproti minulému roku zdvojnásobili. Pohrebné ústavy kládli vinu najmä nezamestnanosti a chudobe, ktorá dosahovala v oblasti viac ako 30 percent.

Spravodajský portál The Guardian spája ekonomiku krajiny aj s bicyklovaním. V čase krízy sa počet smrteľných nehôd na bicykli vo Veľkej Británii zvýšil o viac ako polovicu. Údaje z ministerstva dopravy naznačujú, že dochádzajúci ľudia vymenili drahé vlaky, metro a autá za lacnejšie cestovanie a počas recesie jednoducho trávia viac času na bicykli.

Mätúce podpätky

Trevor Davis zo spoločnosti IBM, odborník na spotrebný tovar, zasa poukazuje na to, že v období hospodárskeho poklesu sa výška podpätkov ženských topánok zväčšuje. Upozorňuje, že tento trend možno spozorovať nahliadnutím do histórie. Počas Veľkej hospodárskej krízy ženy rýchlo prešli z nízkych topánok na vysoké podpätky, rovnaké správanie spotrebiteliek zaznamenali aj počas „ropnej krízy“ v roku 1970.

V deväťdesiatych rokoch, keď Spojené štáty zažívali relatívny rozmach, opäť nastúpili do módy nízke podpätky. T. Davis si to podobne ako pri romantickej literatúre vysvetľuje tým, že spotrebiteľky sa v krízových obdobiach obrátili na okázalejšiu módu a využívali ju ako prostriedok fantázie a úniku.

V úplnom rozpore však vidia koreláciu medzi výškou podpätku a silnou ekonomikou britskí výskumníci. Tí naopak pre britský Daily Mail tvrdia, že v ťažkých časoch sa ženy uchyľujú k nižším topánkam. Vysoké podpätky podľa nich predstavujú bezstarostný postoj, ktorý je typický pre obdobie expanzie. Nižšie podpätky zasa vyjadrujú túžbu po stabilite, ktorej je v časoch úpadku pomenej.

Až príliš veľká ekonomická kreativita

Za jeden z najmenej vedeckých indexov hraničiaci so špekuláciami sa dá považovať napríklad koncept „predavača áut“. Ten tvrdí, že čím rýchlejšie sú predajcovia áut ochotní poskytnúť zľavy, tým je ekonomika krajiny slabšia. Tvrdenie sa pritom opiera o rok 2008, keď automobilové spoločnosti Ford, GM alebo Chrysler ponúkali astronomické zľavy na autá z prebytkových zásob.

Rovnako zaujímavým ukazovateľom je počet vymenených detských plienok za jeden deň. Podľa tohto konceptu sa snažia rodičia ušetriť peniaze tak, že dieťaťu budú počas dňa vymieňať plienku menej často. Východiskovými údajmi pritom má byť pomer predaja krémov na vyrážky a predaja jednorazových plienok.

Na podobnom princípe by mal fungovať aj „aspirínový index“, ktorý tvrdí, že spotreba a predaj liekov proti bolestiam hlavy bude vyššia najmä v období hospodárskeho úpadku, keď stále viac ľudí zažíva stres.

Keď sa ekonomike darí, ženy majú vyššiu šancu nájsť si prácu. Existuje tak menšia pravdepodobnosť, že by ženy boli nútené  uchýliť sa pre nedostatok pracovných príležitostí k prostitúcii. Nakoľko by boli v krajine prostitútky z dopytového hľadiska vzácne, môžu si nárokovať za svoje služby vyššie hodinové ceny. Čím sú teda služby prostitútok drahšie, tým lepšie sa ekonomike darí, tvrdí „index lotyšskej prostitútky“, ktorý sa opiera o údaje z krajiny, podľa ktorej získal pomenovanie.

Z výskumu americkej záhradníckej asociácie zas vyplýva, že v čase recesie sa zvyšuje počet domácností, ktoré pestujú vlastné ovocie, zeleninu a bylinky. V rámci rokov 2008 a 2009 sa počet takýchto domácností zvýšil o 19 percent. To predstavuje v USA 43 miliónov nových aktívnych záhradníkov. Viac ako polovica respondentov pritom uviedla, že základnou motiváciou záhradníčenia je úspora peňazí, ktoré by inak minuli na kúpu potravín.